The Korean Guy

-19-

Znervóznela som, nevedela som čo mám robiť. Vôbec mi mozog nepracoval. Hyunjin sa zrazu postavil. Ja som stále zostala sedieť na zemi, úplne mimo.

„Emily. Poď.” zamával mi rukou pred očami a ja som sa vytrhla z môjho premýšľania. Pomohol mi vstať a viedol na za ruku preč od toho miesta. Neviem prečo ale zosmutnela som. Prečo Emily? Čo si akože myslíš, že ti len tak z ničoho nič da pusu- Na čo myslím?

„Neboj sa, dočkáš sa.” prehovoril Hyunjin a tým prerušil môj vnútorný rozhovor. Pozrela som naňho a usmieval sa. Potom ma potiahol za ruku a utekali sme cez ulicu.

Videla som, ako Hyunjinovi vo vetre vlajú vlasy. Pozrela som sa na jeho ruku, ktorá drží tu moju. Usmiala som sa a trochu ho predbehla. Zasmial sa a potom aj ja.

Keď už sme nevládali prestali sme bežať a kráčali smerom k Hyunjinovi domov. Obzerala som sa okolo seba, ako sa od oknien odrážajú lúče zapadajúceho slnka. Usmievala som sa pre seba. Vôbec som neriešila nič okolo. Po čase som sa pozrela ma chodník a vtedy mi oči pristáli na mojej ruke. Hyunjin mi ju stále držal a ja vlastne som držala tiež. Nechala som to tak a takto sme sa celú cestu k nemu držali za ruky.

Konečne sme prišli pred Hyunjinov dom. Pozrel na naše ruky a pustil ma. Videla som ak ten úsmev, čo sa mu objavil na tvári. Vytiahol z vačku kľúče a odomkol dvere. Nechal ma vojsť prvú a po mne vošiel on a zatvoril. Vyzula som si tenisky a čakala kam ma zavedie Hyunjin. Ten pokračoval smerom do kuchyne, tak som ho nasledovala. Zasvietil svetlo a otočil sa ku mne.

„Chceš niečo jesť?” spýtal sa ma. Od obeda som nejedla, ale nemám chuť jesť.

„Nie, ďakujem.” odpovedala som mu. Otočil sa späť a prišiel ku drezu. Otvoril poličku nad tým a vytiahol odtiaľ pohár. Napustil doň čerstvú vodu a podal mi to.

„Ďakujem.” poďakovala som a vypila celý pohár. Podala som mi pohár späť. Znovu prišiel k drezu a napustil doň zase vodu. Tentoraz sa z neho napil on. Nakoniec pohár odložil do drezu a začal kráčať po schodoch hore. Vyšli sme na poschodie a zamierili do jeho izby.

„Pozrieme si niečo? Našiel som taký dobrý film.” otočil sa na mňa s rozžiarenými očami.

„Len nech to nie je horor.” popredu som ho upozornila. Zasmial sa.

„Neboj sa, nie je.” odpovedal a zobral svoj notebook. Ja som si zatiaľ sadla ma jeho posteľ. Sadol si vedľa mňa a vyhľadal ten film. Spravili sme si pohodlie a začali pozerať nejaký film, ktorý som ešte nevidela.

Uprostred filmu sa nám naskytol pohľad na romantickú scénu. To snáď nemyslí vážne. Povedala som si v mysli. Pozerala som to ďalej, aj keď s menšou nechuťou. Videla som, že Hyunjin sa na mňa nenápadne pozrel. Ignorovala som to a snažila sa pozerať ďalej, ale to už bolo moc. Odvrátila som zrak od notebooku smerom k Hyunjinovi. Pozrel sa na mňa. Začala som sa trochu červenať, tak som otočila zrak na druhú stranu. Hyunjin mi ale aj tak otočil hlavu späť a....

----------

Ja vás tak rada nechávam v napätí. Hehe😏