The Korean Guy

-17-

Prišla som domov, odložila som tašku k stolíku a sadla si na posteľ. Práve vtedy mi prišla správa na mobile. Vytiahla som si ho zo zadného vačku a pozrela sa kto mi píše.

Hyunjin
4:23pm

Hello again

Nechcela by si ísť von do parku alebo do cukrárne?

Ako minule tak aj teraz sa nudím :)

Park znie super

Aspoň na chvíľu vynechám myšlienky na školu

O koľkej?

Možno za pol haninu? [hodinu:)]

😅

Okay, stretneme sa pred tvojím domom

Okaaay<3
4:27pm

On mi poslala srdiečko? Zamyslela som sa nad tým, ale veď to je len srdiečko. Srdiečka posielam aj Jenny a Emme, pravidelne.

Rozhodla som sa na chvíľu si odpočinúť keďže mám pol haniny čas, a tak som si ľahla na posteľ a prezerala sociálne siete. Zapozerala som sa do toho, že som nesledovala čas. 17:00. Trošku meškám, ale veď nie je to ďaleko.

Rýchlo som sa postavila z postele a utekala dolu schodmi. Obula som si tenisky, schmatla kľúče a vybehla von z dverí.

Cestu k Hyunjinovi som utekala, ale ako som už povedala nie je to ďaleko. Dobehla som už k čakajúcemu Hyunjinovi a zhlboka dýchala.

„Nemusela si utekať.” povedal a mierne sa zasmial.

„Možeme...ísť.” vyhlásila som a vydali sme sa smerom k parku. Cestou sme sa aj porozprávali o K-Pope a Hyunjin mi vysvetľoval, ako to funguje pred tým než vznikne skupina. Taktiež mi vymenoval nejaké najznámejšie skupiny.

„A to čo máš na fotke v izbe, to si tam s kým?” spýtala som sa ho.

„Tá v rámčeku?” prikývla som.

„To sú chalani zo Stray Kids. Dostal som tú možnosť sa s nimi stretnúť na moje narodeniny, a tak som si tú fotku dal do rámčeku ma pamiatku.” chápavo som prikývla.

Prišli sme pred bránu parku a pomalým krokom cez ňu vošli dnu. Všade naokolo boli stromy a rozne kríki, a kvety. Po krajoch prírodnej cestičky boli lavičky. Išli sme až na koniec parku a tam si vybrali lavičku s pohľadom na jazierko s rybami. Sadli sme si a bolo ticho, ale nie trápne, ale také, že sme sa konečne na chvíľu uvoľnili od školy a povinností. Zavrela som na chvíľu oči a len počúvala štebot vtákov, šum lístia v jemnom vánku a žblnkanie vody.

„Chcel by som tu zostať navždy.” prehovoril Hyunjin.

„Žiadne starosti, povinnosti. Kľud, príroda.” pokračoval. Otvorila som oči a pozrela na jazierko. Chvíľu som naň nemo pozerala, až ma z toho vytrhol znovu Hyunjinov hlas.

„Čo s tvojou mamou? Ospravedlnila sa ti aspoň? Alebo ešte nie je triezva?” spýtal sa Hyunjin a hlavu otočil na mňa. Vtedy mi to došlo. Ja som ju vlastne nevidela.

„Neviem, od rána som ju nevidela. Ale topánky mala doma aj bundu. Asi spala, preto sme sa nestretli. A som za to aj rada. Nechcem ju teraz vidieť.” odtrhla som zrak od jazierka, na chvíľu pozrela ma Hyunjina a potom pohľadom zablúdila k mojim topánkam.

----------
Ospravedlňujem sa že dlho, DLHO nebola časť, ale bola som chorá a nemala som silu písať príbeh. A taktiež si pripravujem nový príbeh, namiesto Is That Love?, takže sa tešte! Luv you<3