The Korean Guy

-12-

Ďalší deň. Znovu som sa zobudila na budík. Vypla som ho a pozrela koľko je hodín. 7:15. Za päť minút mi ide bus! Prečo som tak dlho spala?! Okamžite som sa postavila z postele a hneď zo skrine vytiahla oblečenie a obliekla sa. Hneď potm som urýchlene vykonala rannú hygienu. Bezalaysom späť do izby pre tašku a mobil a zutekala dole schodmi. Ani som sa nezastavila nabrať si vodu alebo niečo na jedenie. Obula som sa a obliekla. Schmatla kľúče a rýchlo odomkla.

Vyletela som z domu a šprintovala na zastávku. Pozrela som znovu na hodiny. Minúta! To dám. V hlave som sa modlila, aby ma autobusár počkal.

Dobehla som na zastávku zadýchaná. Našťastie tam autobus stále bol. Šofér mi naznačil, aby som si rýchlo nastúpila.

„Ďakujem moc, že ste počkali.” zadychčane som poďakovala. Iba prikývol a milo sa usmial. Išla som si sadnúť na svoje miesto. Všimla som si Hyunjina, tak som sa naňho usmiala. Usmial sa späť a pritom zavrel oči. O bože. To bolo cute. Sadla som si a ako obvykle zapojila som si sluchátka a zapla pesničky.

Vystúpila som z autobusu a utekala k dievčatám. Stáli tam a rozprávali sa, no keď ma uvideli usmiali sa na mňa.

Emma. Písala si Hyunjinovi.” opýtala dom sa, keď sme išli do školy.

„Ano, ale nepozrel si to ešte. Asi mal niečo na práci.” posmutnela. Na práci so mnou pozerať horror... Ako som nad tým rozmýšľala, spomenula som si na ten moment. Bol tak kúsok odo mňa. Ale nie nepáči sa mi, sme len kamaráti. Neuvedomila som si a začala som sa usmievať.

„Emily? Čo sa usmievaš?” spýtala sa Jenny s uškrnom. Prekvapene som na ne pozrela. Ja debil.

„Uhm, nič nič. Len som si spomenula na jeden vtip.” modlila som sa k všetkým svätým, aby sa nesppýtali, že aký vtip.

„Okay.” povedala trochu podozrievavo Jenny. Uf.

Vošla som do triedy a hneď išla na svoje miesto. Vytiahla som si veci na hodinu a len tak sedela. Pozrela som sa von oknom. Zaujal ma jeden oblak, ktorý bol v tvare srdiečka. Neviem ako dlho som naň pozerala, ale zazvonilo.

----------

Posledná hodina, telesná. Pobalila som si veci do tašky a šla ku skrinkám. Vložila dnu tašku a vytiahla úbor na prezlečenie. Obyčajný voľné crop top a k tomu tepláky. Nič viac, nič menej. Ako som si zobrala veci zazvonilo na hodinu a prišiel učiteľ.

„Decká, pôjdeme von. Je tam celkom pekne, tak prečo to nevyužiť.” povedal učiteľ a usmial sa. Nasledovali sme ho do šatní kde sme sa rozdelili na dievčatá a chalani, a prezliekli sme sa. Keď boli všetci hotoví, vyšli sme von na trávnaté ihrisko.

Začali sme rozcvičku. Každý si spravil miesto a učiteľ hovoril čo máme robiť. Keď sme skončili učiteľ sa rozhodol, zeysi zabežíme kolečko po ihrisku. Keďže mám beh rada postavila som sa hneď medzi prvých. Vedľa mňa sa niekto postavil. Pozrela som kto a bol to Hyunjin.

„Preteky?” spýtal da vyzívavo.

„Dobre.” odpovedala som so sebadôverou.

Učiteľ sa postavil tak, aby sme videli kedy odpíska.

„Tak na tri. Raz, dva. Tri!” zapískal a ja som hneď začala utekať. Kúsok za mnou utekal aj Hyunjin a za ním ostatní. Bežala som, tak aby som sa nenamáhala hneď na začiatku a mohla potm pri konci šprintovať.

Blížila sa cieľová rovinka. Za zákrutou budem šprintovať, čo mi budú nohy stačiť. Hyunjin ma dobehol a teraz sme utekali vedľa seba. Nabehla som do zákruty. A vtedy sa mi na tráve šmykla noha a ja som letela k zemi.

„Ah!” padla som na zem. Ostatní čo boli za mnou sa mi ledva vyhli. Obzrela som sa kto dobehol prvý, no moje oči upútali pozornosť Hyunjina, ktorý utekal späť ku mne.

„Emily. Si v pohode?” dobehol ku mne a kľakol na kolená. Stále zadýchaná som prikývla.

„Nebolí ta niečo?” znova sa spýtal a vyzeral ustráchane.

„Nič mi nie je. Neboj.” povedala som a nahodila úsmev.

Pomohol mi vstať a vtedy som zistila, že som si narazila koleno. Nie je to nič vážne. Ruky si dal na obr moje ramená a kráčal vedľa mňa.

Sadli sme si na kraj ihriska. Učiteľovi som povedala, že som v poriadku. Ostatní si skúsili ďalšie kolečko, a tak sme ich sledovali.

Zrazu mi pred tvárou pristála fľaša. Hneď som sa uhla a pozrela začudovane na Hyunjina. Nerozprával, pretože mal v ústach vodu, ale ponúkol mi znovu. Zobrala som si od neho fľašu a napila sa. Vrátila som ju a čakali sme na koniec hodiny.

Všetci si pobrali veci a šli sme späť do školy. Koleno ma bolelo len trochu, a preto som trošku krívala.

„Bolí ťa koleno.” spýtal sa Hyunjin, ktorý šiel popri mne.

„Iba trochu.” odpovedala som.

Prišli sme do šatní a prezliekli sme sa. Zobralu si naše úbory a dali ich fo skriniek. Zobrala som si tašku, ktorú som si tam odložila a išla som na zastávku.