Miluješ ma? |Dramione| ✓

Prológ

Draco Malfoy sa zdal byť iný. Už od jeho nástupu do vlaku- ktorý bol určite vo veľkom štýle-, sa mu všetci vyhýbali. Reálne vošiel do vlaku ako posledný, s vyhrnutými rukávmi na košeli, ktoré odhaľovali jeho znamenie na ľavom predlaktí- ak sa to tak dalo ešte nazývať- a so svojim typickým arogantným pohľadom.

Výkriky od druhých a aj ich pohľady úplne ignoroval. Dokonca do študentov, ktorí mu stáli v ceste vrazil. Bolo mu všetko jedno. Jeho pohľad mrazil a zabíjal zároveň.

To, že si chcel udržať rovnakú úctu, ako mal aj predtým bolo dosť pochopiteľné, ale prečo musel všetkým pred očami vystavovať Temné znamenie? Teda, ono to už nevyzeralo, ako Temné znamenie, ale stále tak boli tie stopy

Samozrejme, že sa ho všetci báli...skoro všetci. Hermiona Grangerová bola jedna z mála výnimiek. Nestávalo sa jej veľakrát, že na niečo nepoznala odpoveď, ale naozaj nevedela, prečo ho neustále pozoruje a hodnotí.

Všimla si na ňom pár vecí. Prvá, že sa snaží svoju zraniteľnosť zakryť svojim egom, ktoré je určite veľké minimálne ako celá škola. Potom si všimla ako veľmi sa zmenil aj čo sa výzoru týkalo. Jeho postava bola stále štíhla a ona si niekedy všimla, ako mu cez košeľu presvitajú jeho svaly. Mala možnosť už vidieť aj jeho oči trochu viacej zblízka. Boli to ospalé oči, akoby v opuchnutých viečkach, oči boli úzke, horné viečko poloklesnuté, obočie v pravidelnom oblúku, mihalnice riedke. A tá ich farba? Zvláštna a fascinujúca. Lícne kosti mal výrazne výrazné s nevyvinutou prednou časťou. Pery mal jemné a stlačené k sebe. Potom mal vyčnievajúcu bradu a široké čeľuste. Prišiel jej až príliš mužný a príťažlivý. Čím to bolo? To nevedela.

Nakoniec sa zmierila s tým, že po fyzickej stránke ju to k nemu priťahovalo, ale inak vôbec. Možno, že práve preto mu všetky ostatné dievčatá padali k nohám. Ona nie. Ona nepadne. Nestálo jej to za to.

A zrazu to pocítila. To jeho ego bolo cítiť na kilometre ďaleko, keď prešiel cez vstupné dvere Veľkej siene. Nikdy to nepochopila, čož je ďalšia vec, ktorú nechápala a zase sa týkala jeho. Akokeby si vždy so sebou priniesol aj nejakú zlú energiu.

Nepozeraj sa naňho. Nepozeraj sa tým smerom. Venuj sa len svojej večeri.

Prehrala bol so svojím vnútorným ja a zrak jej odletel k blonďakovi, ktorý si to vykračoval k slizolinskému stolu. Ešte aj z tej chôdze šiel strach!

Sadol si ku svojmu stolu vedľa Theodora Notta, ktorý sa s ním ako jediný dokázal baviť. Zhodou náhod si sadol rovno oproti Hermione a jeho strieborné oči hneď pristáli na nej, kým nadvihol obočie.

Stávalo sa to tak často, že už nevedela, ako na to má reagovať. Väčšinou to riešila tak, že sa zamračila a zase sa venovala svojmu, ale po chvíli sa musela znova pozrieť naňho. Akoby mal nad ňou nejaké kúzlo, ktoré ju nútilo pozerať sa jeho smerom.

Držala s ním očný kontakt. Celkom dosť ju prekvapilo, keď neuhol on. Naopak, on sa uškrnul. Úškrnov jej venoval veľa, ale tento bol v niečom iný. Bol záhadný, značil zlé úmysly.

Už to dlhšie nedokázala. Odkašlala si a pozrela sa na svojich priateľov. ,,Už som není hladná. Nebudem vás čakať, idem do knižnice." Síce počula z ich strany mrmlanie, ale ignorovala to a postavila sa, aby mohla konečne vyjsť z Veľkej siene. Preč z jeho pohľadu.

Už na chodbe cítila, ako sa vzduch zmenil. Bol lepší a sviežejší. Malfoy vždy dokázal pokaziť aj vzduch naokolo. Bolo to tak pred vojnou, počas nej a aj po vojne.

Urobila prvý neistý krok ďalej do chodby. Nič. Urobila ďalšie tri. Zase sa nič nestalo. Prečo očakávala, že sa niečo o stane? Napríklad, že sa Malfoy vynorí niekde z rohu?

Pokrútila nad sebou hlavou a pokračovala do útrob dlhej chodby. Jej myšlienky stále blúdili v hlave. Jedna myšlienka prekrývala druhú a ona nakoniec nevedela, ako sa mohla zamotať vo vlastných úvahách.

Nejaká ruka sa omotala okolo jej zápästia a ťahala ju k sebe dozadu. Nestihla zareagovať včas a už počula len zabuchnutie nejakých dverí. V miestnosti bola tma a strašne zlý vzduch. Cítila niečo mätové a zároveň niečo, čo cítila aj na oslavách v Chrablomilskej spoločenskej miestnosti. Alkohol.

Už otvárala ústa, aby niečo povedala, ale dotyčný ju predbehol. ,,Bojíš sa?" Zamrzla a cítila husiu kožu všade, kde sa dalo. Ten jeho tón bol povýšenecký, posmešný a hlavne veľmi povedomý.

Nervózne prehltla. ,,Nie," chcela odpovedať vyrovnane, ale hlas sa jej triasol. Prečo bolo po celé tie roky také ľahké hádať sa s ním a teraz nevedela povedať jedno slovo bez toho, aby to budilo dojem, že sa ho naozaj bojí? ,,Toto je obmedzovanie osobnej slobody." Dodala ešte.

Ironicky sa zasmial. Ten smiech sa jej v hlave ozýval ako ozvena stále dokola. V ústach jej vyschlo. ,,Keby si to takto brala, tak by si dávno odišla."

Zamračila sa. Síce tu bola tma, ale snažila sa rukou nahmatať kľučku. Našla ju takmer hneď. Dvere boli zamknuté a on sa opäť zasmial. ,,Tebe šlo o to, aby som to skúsila!"

Zrazu tma pominula a ona sa stretla s jeho arogantným pohľadom a Malfoyovským úškrnom. ,,Pozorovať ma ti nevadí, ale byť odo mňa na dva metre už ti vadí, hm?"

Nedokázala sa naňho prestať mračiť. ,,Musíš sa neustála hrať na totálneho idiota, Malfoy?"

,,Neodpovedala si na otázku."

,,Áno, vadí mi to." Zavrčala cez zaťaté zuby. Nemala rada, keď sa mu priznávala a dávala mu tým najavo, že má pravdu.

,,Och, ale to je škoda," cítila z jeho dychu alkohol. ,,Myslel som, že by som dokázal ponúknuť viac."

Zastavil sa jej dych a asi aj srdce. Čo tým myslel? Bolo veľmi ťažké sústrediť sa a preto si nevšimla, ako sa k nej priblížil. Cúvla k stene. To nebol dobrý nápad. Jeho dych cítila o pár chvíľ aj na jej líci. Zhlboka sa nadýchla. ,,Čo?" Dostala zo seba ťažko.

Presne vedel, na čo sa pýta. Bol to Draco Malfoy. ,,Nezáväzný sex."