Miluješ ma? |Dramione| ✓

Predtým bola ešte jedna...

*Z pohľadu Draca*

Vrátil sa do izby. Prvé, čo urobil bolo, že sa presunul k svojej posteli úplne vzadu a chcel odtiaľ upratať kusy oblečenia, ktoré tam nechal, keď sa prezliekal. Bol typický chlap. Keby sa pozrel pod svoju posteľ, tak by tam určite našiel aj iné veci, než len oblečenie a spodné prádlo.

,,Takže ty a Grangerová?"

Skoro ho trafil šľak, keď sa pozrel za seba. ,,Jebe ti, Theodor?!" Mal sto chutí ho pretiahnuť stoličkou po hlave...prinajmenšom.

Theo sa naňho ani nepozrel, keď s ním rozprával. ,,Nečakal by som, že pôjdeš do Grangerovej. Do ktorejkoľvek inej, ale nie do nej."

,,Ešte nie, ale dneska večer sa to zmení." Povedal ľahostajne a sadol si na svoju posteľ, ktorá bola neďaleko tej Theodorovej, aby sa naňho mohol pozrieť.

Pozeral naňho s otvorenými ústami a to Draca priviedlo k úškrnu. Ten mu z tváre ale hneď zmizol, keď z kúpeľne vyšiel jeho ďalší a zároveň posledný spolubývajúci. Blaise Zabini.

Ten prešiel ďalej do miestnosti- pričom bol prenasledovaný Dracovým intenzívnym pohľadom- a oprel sa o drevený stĺp u svojej postele a aj on sa na nich pozeral celkom zvláštne.

,,Tak Grangerová, hej?" Spýtal sa nakoniec a Draco s Theom si vymenili pohľad. ,,Práve ty, Draco?"

Zmienený blonďak sa náhle postavil, aby mohol mať priamy výhľad na jeho spolubývajúceho. ,,Menom si už dávno nehovoríme, Zabini," začal tónom tak ľadovým, že aj on sa musel nepohodlne ošiť. ,,Navyše ti môže byť úplne jedno, s kým spím a s kým nie."

Blaise sa zamračil a vtedy Theo vedel, že je zle. Blaise Zabini sa nemračil len tak a už vôbec nie bežne. Keď to niekto spojí s Dracovým spravím, tak to určite nemohlo dopadnúť dobre.

,,Zaujíma ma to, pretože Grangerová je až príliš podobná Emily, nemyslíš?"

Ticho.

Ďalšia vlna ticha.

A ešte väčšine ticho chvíľu po tom, ako sa Draco zhlboka nadýchol.

Hrobové ticho.

Theo sa postavil blízko nich, ale dosť ďaleko na to, aby náhodou nedostal nejakú ranu do tváre, ktorá pôvodne ani nemala patriť jemu.

,,Ja v nich podobu nevidím." Snažil sa o vyrovnaný tón, ale Blaise mu to moc neuľahčoval, keďže sa chvíľu po jeho prehlásení začal smiať.

Keď sa upokojil, tak sa zase pozrel do tmavých očí blonďaka. ,,Hnedé oči a vlasy tej istej farby, ktoré sú tiež zhodou náhod kučeravé. Emily bola drobná, rovnako, ako Grangerová. Bola inteligentná, rada čítala a bola k iným láskavá," Draco sa počas jeho rozprávania stále viac a viac mračil. ,,Priznaj si to. Vidíš v Grangerovej Emily a to je jediný dôvod, prečo si namiesto: ,,Grangerová je len chvíľková zábava", čož by si určite povedal, keby si s ňou naozaj zotrval len preto, povedal skôr: ,,Mohlo by ti byť jedno, s kým spím." Mal by si konečne prijať fakt, že Emily už není."

,,Grangerová," zavrčal Draco pomedzi zaťaté zuby. ,,Není ako Emily." Zaťal päste a Theo si schoval tvár do dlaní a modlil sa hlavne, aby sa tu nepobili.

,,O tom sa snažíš presvedčiť samého seba?" Opýtal sa ho sarkasticky. ,,Rovnako, ako si sa presvedčil, že ja a Pansy nie sme tvoji priatelia. Iba pretože sme sa ti snažili pomôcť, keď Emily-

,,Drž už kurva hubu a prestať do všetkého sakra ťahať Emily!" Draco ho hrubo prerušil.

,,Prečo? Vieš, že mám pravdu?"

,,Vieš veľké hovno!" Draco k nemu urobil len pár krokov, chytil ho za lakeť a postavil sa zaňho, pričom mu aj trochu vykrútil ruku. Hneď mu ju ale zase vyslobodil a presunul celú dĺžku svojej ruky k jeho krku, kde mu ju ovinul a pritlačil.

Theodor sa až zhrozil. ,,Hou, hou, hou!" Snažil sa ich oddeliť. ,,Draco, prestaň!" Ten ho ale nepočúval a pokračoval v škrtení. ,,Pusti ho!" Musel uznať, že Draco mal silu. Nemohol jeho ruku odstrániť z Blaisovho hrdla.

,,Neser sa mi do života, Zabini," zavrčal mu do ucha. ,,Veľmi rýchlo sa môže stať, že o ten svoj prídeš."

,,Draco!" Theo ho naposledy napomenul. Blaise sa snažil oslobodiť z jeho zovretia. Jeho tvár naberala bledý odtieň.

Hrubo ho od seba odstril a zatiaľčo Blaise sa snažil nadýchnuť, tak Draco ho len pozoroval. Ohrnul nos, keď si k nemu Theodor kľakol na zem a začal sa ho pýtať, či je v poriadku a či potrebuje vodu. Následne sa otočil na Draca. ,,Toto si nemusel." Ďalej už svoju pozornosť venoval len svojmu priateľovi, ktorý sa stále dusil.

Odfrkol si a bez jediného pohľadu ich smerom izbu rýchlo opustil. Až na to, že tam zanechal svojho donedávna najlepšieho priateľa, ktorý sa len ťažko zotavoval z jeho zovretia, to vyzeralo, že tam ani nebol.

Ako tak kráčal chodbou, tak sa mu všetci vyhýbali. Presne tak, ako to malo byť. Jeho cieľ bol jasný: Astronomická veža. Ak hľadal priestor na samotu, tak ju nachádzal práve tam.

Čerstvý, aj keď trochu studený vánok mu prebral všetky zmysly. Začínala zima, blížili sa Vianoce. Sviatok, ktorý Draco zo srdca nenávidel.

Prešiel ku zábradliu a oprel sa o neho rukami. Spomienky na túto vežu ho nedržali v úzadí. Už v prvý školský večer sa sem vrátil, aby sa nadýchal toho zlého vzduchu, ktorý tu naposledy zanechal.

A aj cez to, aký hrdý bol na to, že sa k smrtožrútom pridal dobrovoľne- aj keď už nebol taký pyšný na to ostatné-, si musel zakryť znamenie, ktoré bolo jeho najväčšou pripomienkou.

Prvá vec, ktorú Draco urobil po vojne, bola tá, že sa premiestnil do muklovského Londýna a napochodoval priamo do tetovacieho salónu. Vynoril sa, jeho tvár bola stále krvavá a spálená, s rukou bez čiernej lebky. Namiesto toho hľadel dolu na kožu pokrytú kvetmi a lebka sa zmenila na siluetu zámku a prvýkrát po dvoch rokoch sa usmial.

Vtedy mu to prišlo správne. Po vojne strávil mesiac a pol v muklovskom Londýne. Len tak, aby sa odreagoval. Nebol však sám...

Istá žena, ktorá mu ponúkla ubytovanie v svojom hoteli...nemal žiadne muklovské peniaze a snáď po prvýkrát sa cítil, ako chudák. Ona náhodou veľmi dobre poznala čarodejnícky svet. Mala staršiu sestru, ktorá svoj list dostala a aj keď ona na tej svoj čakala, tak ho nemala. Hotel, alebo teda ubytovňa patrila jej. Sama tam bývala a rozhodla sa, že si ho vezme k sebe.

Nečakal, že za jediný mesiac, si k sebe vytvoria niečo také, ako spolu mali. Bol od nej o tri roky starší. Keď sa spoznali, mala pätnásť. Potom prišli prvé problémy...

Draco nad tým pokrútil hlavou a snažil sa vypnúť myšlienky a to tým, že si vytiahol svoj prútik, spomenul si na miesto v núdzovej miestnosti, kde schovával alkohol a pomocou kúzla si k sebe privolal fľašu whisky.