Miluješ ma? |Dramione| ✓

Dodatky #3

,,Nemyslím si, že je to dobrý nápad." Draco nad tým pretočil oči.

,,Drž hubu a nestraj sa do toho! Vždy po výhre v Metlobale bývala párty a teraz, keď sme vyhrali proti tým úbožiakom, tak to chceš zrušiť?! A to všetko kvôli nejakému hlúpemu pocitu?!"

,,Mne sa to nezdá, Draco. Nebol dobrý nápad pozývať aj ľudí z Chrablomilu. Prvýkrát prehrali. Mám z toho divný pocit."

,,Tak ser na pocit a poď sa zabávať!" Draco ho už tiahol dolu k spoločenskej miestnosti, kde sa párty konala. Počul ešte, ako si jeho priateľ odfrkol, ale nechal sa ním viesť- skôr teda tiahnuť.

Draco celú túto párty bral z dvoch uhlov pohľadu. Z toho prvého sa môže opiť a potom si proste Grangerovú odtiahnuť bokom a ojebať ju niekde za rohom. Na strane druhej to bral ako príležitosť k tomu, aby sa naozaj mohol ožrať a tým úplne zabudnúť na všetko, čo sa dialo tam vonku mimo jeho prítomnosti. Pretože inak mal toho plnú hlavu a nevedel na to prestať myslieť. Iba u Grangerovej na to nemyslel.

S Grangerovou to preňho bolo...iné. Aj nad tým často rozmýšľal. Na chvíli zostával v presvedčení, že to je spôsobené tým, že sa s ňou v piatom ročníku chcel vyspať a stále ju pozoroval. V tej dobe ho strašne priťahovalo to, že sa hrala práve na to dievča, ktoré nikoho nechcelo a všetkých posielala hneď do riti. Prišlo mu to atraktívne rovnako, ako aj to, aká chodiaca encyklopédia z nej bola - všetko vedela, každú knihu mala prečítanú. Dokonca sa mu páčilo aj to, aká zahalená po škole chodila. Žiadny výstrih, sukňa dosť dlhá na to, aby zakrývala všetko, čo túžil vidieť. Rád si predstavoval, čo sa pod tým oblečením skrýva. Utápal sa v svojich hriešnych predstavách a to hlavne večer pred spaním. Trvalo to len rok, ale bolo to dosť silné na to, aby ho to poznamenalo a zapísalo sa to na ňom.

Potom zistil, že to nie je jediný dôvod. Vedel, že nie, aj keď podstatu toho ostatného, prečo sa s ňou cítil tak dobre zatiaľ nepoznal. Unášať sa s ňou na vlnách túžby a zabudnúť na všetko, okrem nich samotných bolo niečo, čo sa mu pozdávalo a čo potreboval. Bolo to s ňou jednoduchšie a nevedel, čo by robil, ak by sa teraz rozhodla odstúpiť.

Pokrútil hlavou a rovno šiel k stolu s alkoholom. Toto bude dlhá noc...

****

,,Daj mi pokoj, Zabini!" Zavrčal Draco. Dochádzali mu nervy a ani alkohol mu nepomohol v tom, aby sa upokojil. ,,Nestojím o žiadne z tvojich rečí!"

,,Rečí?! Draco, si chorý! Nemáš to v hlave usporiadané, všetko máš pomotané! Nie si v poriadku!"

,,Ako si to dovoľuješ so mnou rozprávať?!" Vyskočil naňho a pohár- ktorý bol novo naplnený whisky- položil na stôl tak silno, až sa zlomil a črepy mu zostali v ruke. Aj napriek tomu zaťal ruky v päste.

Blaise sa pozeral na jeho ruku, kde videl mierny potôčik krvi, ktorý mu stekal po zápästí na podlahu. ,,Ako inak by som to mal povedať?" Pozrel sa mu opäť do tváre. ,,Si obkľúčený dvoma ženami. Jednu miluješ a druhú...tej druhej zlomíš srdce v momente, keď sa to dozvie, alebo to s ňou skončíš."

,,Nič o tom nevieš a ani nemôžeš vedieť. Tak si kurva zavri hubu a nepleť sa do vecí, ktoré sa ťa netýkajú!" Uvoľnil ruku a bez akéhokoľvek citu si vytiahol sklo z dlane. Blaisova tvár sa bolestivo skrútila už len pri tom pohľade, avšak Draco vyzeral, akoby ho to vôbec nebolelo. ,,Škoda dobrej whisky!" Ozval sa napokon s povzdychom a chvíľu to vyzeralo, že to ho mrzí viac, než jeho ruka.

Blaise sa zamračil a naprázdno otvoril ústa, ale rýchlo ich znova zavrel. Bolo zbytočné tomu blonďavému hajzlovi vôbec niečo hovoriť, pretože on aj tak vždy robí to, čo chce a riadi sa len a jedine sám sebou. Mávol nad tým rukou a presunul sa ďalej od neho na pohovku, kde sedela aj Pansy.