Miluješ ma? |Dramione| ✓

Prepadanie do hlbiny

Párty na počesť výhry v metlobalovom zápase slizolinu bola už v plnom prúde. Všetci sa bavili, pili a tancovali. Pansy a Blaise sedeli na pohovke a z normálneho rozhovoru sa stali bozky, ktoré sa snažili jeden druhému oplácať. Boli už celkom opití, ale to boli skoro všetci z párty. Theo stál s Daphne ďalej od skupiny. V ruke držal pohár whisky a aj keď už bol tiež opitý, tak sa nebál piť ďalej. Popritom sa rozprával s Daphne.

Draco bol na opačnej strane toho všetkého. Mal už v krvi tiež nejaké to množstvo alkoholu a taktiež pil ďalej. Stál tam s Hermionou, ktorá bola úplne triezva a mračila sa naňho.

,,Nemôžu nás spolu vidieť, Malfoy. Nikto nesmie vedieť, že sa stretávame, pamätáš?" Stále sa mračila, keď sa k nemu potichu prihovárala. Nechcela, aby ich niekto počul.

Alkohol v jeho tele ho prinútil k tomu, aby sa zasmial. ,,Veď to ani nikto nebude vedieť, Grangerová. Chcem si ťa držať blízko. Veď vieš, aby si mi neutiekla s niekým iným." Odpil si z pohára whisky, pričom sa na ňu stále pozeral. Jeho tvár zdobil malý úškrn.

Hermiona nad ním pokrútila hlavou. Nechcela ho už viacej riešiť. Keď bol opitý, tak sa nevedel správať a aj napriek jeho inteligencii v tomto stave nevedel rozmýšľať. ,,Vieš čo, Grangerová?" Ozval sa po chvíli a ona sa bez jediného pohľadu naňho zmohla na jednoduché: ,,Hmm?" Hneď odpovedal. ,,Chcem ťa strašne pobozkať."

Vytreštila oči a skôr, než na to stihla zareagovať, tak cítila jeho pery na tých svojich. Bol to nádherný bozk, ktorý bol plný vážne a Hermiona s ním chvíľu spolupracovala, než si uvedomila, čo robí a odtiahla sa od neho.

Vyzeral prekvapene. Hermiona sa obzerala okolo, aby sa mohla pozrieť, kto všetko tento bozk videl. Uvedomila si, že hudba stíhla a všetci sa na nich pozerali. To znamenalo jediné: Všetci to videli. Ten bozk sa jej páčil, ale nechcela, aby sa všetci dozvedeli o jej stretávaní s Malfoyom. ,,Čo si to spravil?" Opýtala sa veľmi potichu, aby to počul len on.

,,Čo? Pobozkal som ťa." Vyzeral, že si vôbec neuvedomoval vážnosť situácie a to Hermionu vytočilo.

Zdvihla k nemu veľmi naštvaný pohľad. ,,Pretože som ťa pobozkal? To je problém?" Spýtal sa ako najväčší idiot a to Hermiona dostalo ešte viacej. Vrazila mu facku. ,,Oh, do riti!" Ozvalo sa z davu konkrétne od Blaisa Zabiniho.

,,Prestaň sa ku mne správať ako k dievčaťu, ktoré je tebou nejako posadnuté!" Zavrčala cez zaťaté zuby. ,,Ja nie som rovnaká, ako ostatné dievčatá. To, že sme sa spolu párkrát vyspali neznamená, že sa na tom niečo mení!" Cítila, ako sa jej slzy tlačia von. Ani si neuvedomila, čo povedala a rovno pred celou školou.

Aj on sa na ňu zamračil.  Očividne sa mu nepáčil postoj, ktorý zaujala a už vôbec nie to, ako s ním rozprávala. ,,Pozor na ten tón, Grangerová," ozval sa potichu, ale výhražne. ,,Nezahrávaj si so mnou."

,,Ja s tebou?! Celý ten čas si to bol ty, ktorý sa hral! Pristúpila som na tvoju hru, ale ty si myslíš, že pretože je tá hra tvoja, tak sa hrá len podľa tvojich pravidiel! Takto to nefunguje, Malfoy!" Kričala a slzy jej stekali po tvári. Bolo to uvedomenie...ona ho milovala. Milovala ho a on sa s ňou len hral.

,,A to najpodstatnejšie," urobil si dlhú pauzu. ,,Nikdy sa do seba nezamilujeme." Dal dôraz na slovo nikdy.

To bolo jasné. Nikdy by ho nemilovala.

Lenže stalo sa to. Tie ich stretávky, počas ktorých ho pozorovala a zisťovala o ňom nové veci spôsobili, že sa naňho viacej zamerala a postupne sa jej to celé začínalo páčiť.

,,Vedela si, do čoho ideš," znela jeho jednoduchá odpoveď a Hermiona flustrujúco zavrčala. ,,Ak nie si schopná hrať, môžeš odstúpiť."

Funguje to dovtedy, kým žena chce.

Nechcela odstúpiť. Nechcela, aby to prestalo, keď to sotva začalo. Už vôbec nechcela, aby prišla o tieto chvíle. ,,Môžem skončiť kedykoľvek budem chcieť." Povedala sama pre seba. Nemohla a ani nechcela skončiť...

,,Presne tak," povedal, keďže jej slová počul. ,,Každá jedna z nich," ukázal na publikum ľudí, ktoré mali a prizerali sa. ,,Každá jedna ťa môže kedykoľvek nahradiť. Nehovorím, že nejaká bude lepšia. Nehovorím, že bude horšia. Ale keď skončíš, tak jedna z nich môže získať to, čo patrilo doteraz tebe."

Bolo to prehováranie? Snažil sa ju svojim spôsobom prehovoriť, aby neskončila? Mohla sa s ním naďalej stretávať? Pozerať sa naňho, keď si konečne priznala, že pocity, ktoré cítila, keď bola v jeho blízkosti boli väčšie?

Zotrela si slzy a prešmykla sa okolo neho, aby mohla odísť. Dokonalo ignorovala všetko, čo si ostatní medzi sebou hovorili.

,,Chodia teda spolu?" ,,Ako dlho to spolu tiahli?" ,,Tak jej treba. Nezaslúži si ho." ,,To za ním po večeroch chodila?"

Tá posledná otázka bola od Ginny. Nevedela, či bolo horšie to, že to vedeli všetci, alebo to, že to vedel Harry, Ron a Ginny, ktorí na oslavu prišli len pretože ich Hermiona prinútila.

Bola zlomená a smutná. Jej vzlyky boli hlasné a cítila sa osamelo a zradená. Na chodbe sa cítila ešte viac osamelá a neistá, pretože nikoho nevidela. Nikto nikde nebol.

Hermiona bežala rôznymi chodbami. Vzduch okolo nej bol stále chladnejší a hustejší. Cítila na svojej pokožke, ako ju pohlcuje zima. Mala na sebe len šaty. Nevedela, kam šla, ale v polovici cesty sa zastavila, pretože už nemala dych a nemohla pokračovať.

Cítila vyčerpane a zimou prechladená. Jej dych bol ťažký a cítila, ako sa jej chvejú kolená. Bola zúfalá a nevedela, čo má robiť.

Oprela sa o najbližšiu stenu, po ktorej skĺzla na zem a schovala si tvár do dlaní, počas toho, ako stále nevedela zastaviť svoj plač.

Bola akokeby príliš zraniteľná a osamelá, pretože nevedela, kde je a čo má robiť. Jej plač sa stával ešte hlasnejším a cítila, ako sa jej srdce zrýchľuje.

V tom cítila, ako sa jej niekto dotkol na ramene. Trochu sa trhla, pretože nevedela, kto to je. Hermiona sa cítila vystrašená a neistá, pretože nevedela, kto ju práve oslovil.

,,Hermiona?" Ozval sa k nej potichu Harry a Hermiona sa upokojila. Stále sa však triasla a plakala. Harry si sadol na zem vedľa nej. Snažil sa ju upokojiť a ukázať jej, že nie je sama. Cítila sa trochu lepšie, keďže mala pri sebe niekoho, kto ju chápal a podporoval. Nevedela však, či tomu tak bude aj keď sa dozvie, že sa do Malfoya neplánovane zamilovala.

Hermiona sa schúlila k nemu do objatia a stále plakala. Cítila sa hrozne a prišlo jej, že sa celý svet rozpadá. Zem pod ňou sa strácala a ona padala hlbšie a hlbšie.

Bola zmätená. Nevedela, prečo plakala. Pretože to všetci vedeli? Možno skôr kvôli tomu, že si priznala svoje city k Malfoyovi, ktorý jej ich nemôže opätovať a berie ju len ako hračku, s ktorou sa čas od času pohrá.

Ako nad tým rozmýšľala znova, tak jej bolo snáď ešte horšie. Harry- aj keď asi absolútne nemal prehľad k situácii-, sa ju snažil upokojiť najlepšie, ako vedel. Pripomínalo jej to šiesty ročník, keď Ron pobozkal Levandule a Harry prišiel za ňou, keď ju našiel plakať pri Astronomickej veži.

Prečo sa vždy musel nájsť niekto, koho milovala, ale on ju nie? Bola snáď jediná, kto mal takú smolu na lásku.