Spomienky

228 10 4
                                    

Pondelok

Už v pondelok jej chýbal...nie, omyl. Chýbal jej už v nedeľu večer. Dokonca ani nespala. Jedna spomienka striedala druhú a to hlavne počas vyučovania.

Sedela v lavici na Dejinách mágie. Nevnímala, ale spomínala. Pozerala sa do učebnice, ale myšlienkami bola u sobotného večera. V ten večer ju ani neodprevadil na izbu. Cítila z neho alkohol...možno až priveľa alkoholu. Vzal ju rovno do Núdzovej miestnosti. Žiadne slová, len činy. A aj keď ona sa bála byť tá, ktorá začne bozk, tak on to mal asi úplne naopak.

,,Pozri sa na mňa, oči na mňa." Draco sa nad ňou týčil, oči mali ten zvláštny lesk, ktorý videla len vtedy, keď sa ju chystal zničiť. Jej telo sa triaslo, triaslo sa o matrac. Jej nahé telo bolo zdobené znakmi- starými, ktoré jej jeho zuby zanechali v minulých dňoch, ale aj novými, ktoré práve vtlačil do jej kože.

,,Draco, prosím, prosím!" Jeho prstene boli chladné na jej koži, končekmi prstov sa šúchal o jej citlivý zväzok nervov, ako to urobil už mnohokrát predtým a napriek tomu bol zvyknutý na spôsob, akým jej telo reagovalo na jeho dotyk, zachytený vlnami rozkoše. Bolo to hriešné, nechutne hriešné.

,,Bolo by to oveľa jednoduchšie, keby si vždy takto prosila, moje pekné dievča." Jeho uštipačné slová ju nechali lapať po dychu, oči stisnuté zavreté, keď skrčil prsty na jej mäkkom mieste, šukal ju, až sa zadusila jeho menom. Jej vzrušenie pokrývalo jeho ruky, lepilo sa naňho. Dokonca aj ten najľahší dotyk jeho pier z nej dokázal prinútiť hriešne stony, zvuky, ktoré by si nakoniec vzal do hrobu...

,,Neviem sa dočkať, až pochovám môjho vtáka v tebe."  Boli to vzrušujúce slová, ktoré z neho vychádzali pravdepodobne vďaka tomu, že bol opitý. Aj ona bola opitá, ale ním.

Jeho chichotanie nechalo jej telo vzplanúť v rozpakoch. Pomaly pokrútila hlavou. Zahmlený oblak žiadostivosti, v ktorom bola uviaznutá, bol príliš hustý, nedokázala sa cez neho prebojovať, keď sledovala, ako Draco uvoľnil svoj penis, tvrdo a trhal, prosiac, aby ju cítil.

Špičkou svojho penisu prešiel cez jej záhyby, natieral sa jej vzrušením, dráždil ju. Nesúvislé slová sa vykotúľali Hermione z jazyka. Draco Malfoy bol nebezpečný muž, muž taký nebezpečný a temný, že dokonca aj jeho blízki sa ho museli báť. Chytil ju pod krkom.

Draco do nej vrazil so stonaním, ktoré cez neho dunelo, pričom odtrhol jej steny, keď sa do nej ponoril hlbšie. S dychom zaťatým v hrudi sa k nemu prilepila a nechtami mu kĺzala po koži. Jeho údery boli drsné, neboli zamerané na milovanie. Do očí sa jej tlačili slzy, bola príliš stimulovaná, za poslednú hodinu bola príliš pritlačená k okraju, avšak nezažila ani jeden orgazmus.

,,Do riti, Draco." Spokojný ston sa jej vydral z hrdla. Pustil jej hrdlo, len aby prstami poklepal na jej pery, čím ju prinútil otvoriť ústa. S jej jazykom vystaveným jeho lesknúcim sa očiam, Draco napľul smerom k jej ústam, čím ju prinútil prehltnúť - opäť si ju nárokoval tým najprimárnejším spôsobom.

,,Cítim, že ma stískaš. Kto by si myslel, že dievča ako ty je taká hladná pobehlica, ktorá sa po troche škádlenia vyšplhala na vrchol orgazmu?" Jej klitoris pulzoval, prosila o dotyk, potrebovala tam cítiť jeho mäkké končeky prstov. Zdalo sa, že Draco plnil príkazy jej tela bez akýchkoľvek otázok, rukou našiel jej teplo, opatrne šúchal uzlíky nervov, zatiaľ to miesto zjavne nechcel opustiť.

Jeho ťahy boli vypočítané, zdokonaľované, dobre poznal jej telo, možno ešte lepšie ako ona. Hermiona sa zadúšala lapaním po dychu, oči sa jej prevracali späť do hlavy. Jeho oči sa nestratili z jej čŕt, pozoroval ju, ako sa pomaly, ale isto odvíja, potrebuje sa podvoliť.

Miluješ ma? |Dramione| ✓Where stories live. Discover now