Miluješ ma? |Dramione| ✓

Zrazu je všetok čas vzácny

Preplakala celý večer. V piatok ráno sa snažila udržiavať slzy, avšak vo väčšine prípadoch sa jej zamlžil zrak a hrádze povolili. Bolelo ju čo i len dýchať pri pomyslení, že čas sa kráti a ona ho už možno nikdy neuvidí.

Týždeň, ktorý strávila v izbe, mohla využiť na to, aby bola s ním...

Keby to len vtedy vedela...teraz bolo strašne málo času na to, aby s ním mohla byť. Navyše jej bolo jasné, že po tom všetkom a keď Draco vie, ako ho berie, tak s ňou nebude chcieť stráviť ani tú poslednú minútu pred odchodom. A bolo jej to strašne ľúto.

,,Zase plačeš?" Niekto ju zozadu pohladil na chrbáte a podľa hlasu vedela, že to bola Ginny. Zavzlykala a prstom si zotrela jednu slzu. ,,Poď sem!" Ginny ju silno objala. Bolo to veľmi milé gesto od jej kamarátky, keď videla, že jej nie je dobre a trochu jej to pomohlo ukľudniť, lenže keď si spomenula...musela prísť na iné myšlienky. Inak sa toho nezbaví.

Po chvíli sa od nej odtiahla a stretla sa s jemným úsmevom na perách červenovlásky. ,,Ak ti bude lepšie, tak si môžeme na dnešok po vyučovaní pripraviť nejaký plány, čo na to hovoríš? Mohol by sa pridať aj Harry."

Chcela sa spýtať, prečo nezmienila Rona, ale bolo jej to jasné. Odkedy sa po škole začalo šíriť, že je údajne vo vzťahu s Dracom Malfoyom, tak s ňou nechcel mať nič spoločné.

Opatrne prikývla. Najradšej by trávila deň s niekým iným, ale to nemohla. Ona na to nemala právo. Cítilila stupňujúce sa napätie vo svojom vnútri a zrazu sa jej chcelo kričať. Chcela poriadne zakričať a povedať, že chce byť s ním a že by s ním kľudne odišla kamkoľvek ide. Mohlo to byť dosť hlasné, aby to počul aj on...

Bola by najšťastnejší človek na svete, keby s ním mohla stráviť každučkú minútu, každý moment svojho života. Nikdy by ju to neomrzelo.

,,Ideme?" Prestala nad tým premýšľať, keď k nim prišiel aj Harry. Mali spolu ísť na raňajky. Hermione sa zdalo, že sa báli, že sa stane to, čo aj včera ráno. Tentoraz sa však necítila na odpadnutie. Ona sa cítila na rovnú smrť.

Cesta tam prebiehala v tichosti. Hermiona sa utápala vo vlastných myšlienkach. V poslednej dobe sa toho deje toľko, že ak aj skončí školu- čo bol jej zámer-, tak už na tom bude psychicky veľmi zle.

Keď zdvihla pohľad, tak už boli skoro u vchodu do tej klietky. Ale neboli jediní. Ku dverám, ktoré viedli do Veľkej siene sa blížili aj Theodor Nott, pričom po jeho boku nechýbal ani istý Slizolinský princ, ktorého meno znelo aj Draco Malfoy.

Hneď si uvedomila aj to, že sa obaja jej priateľa postavili príliš blízko nej, každý z druhej strany. Vtedy sa jej potvrdilo, že sa o ňu báli, keď je v prítomnosti toho blonďaka, ktorého milovala. Nevedela čím to bolo, ale prišlo jej to nepotrebné.

Zrýchlila krok, aby ich nechala za sebou a pokračovala sama. Nepáčilo sa jej, ako sa k nej správali. Nechcela, aby si o nej mysleli, že nedokáže zvládnuť sama ani takú primitívnu vec, ako bolo dôjsť na raňajky.

,,Grangerová," počula neďaleko od nej. Počula z jeho tónu aj úškrn. ,,Pred kým tak utekáš, čo?" Ešte sa naposledy obzrela za seba a potom rovno na neho.

Pokrčila ramenom. ,,To ty stále utekáš." Oplatila mu to rovnako. Cez jeho tvár prešiel záblesk niečoho, čo Hermiona nevedela tak narýchlo rozoznať.

,,Počkaj, ona už o tom vie?" Theodor prerušil ich rozhovor. Draco len po chvíli pokýval hlavou. V tej istej chvíli už vedľa nich stáli aj Harry a Ginny. ,,Prečo to vedela skôr, než ja?" Pokračoval Nott s otázkami.

,,Podľa mňa je úplne jedno, či sa to niekto dozvie predtým, dnes ráno, alebo vôbec, Theodor." Z jeho hlasu sršalo podráždenie. Opäť sa mu nepáčili otázky.

Bola prvá, ktorej povedal o odchode? Alebo sa možno bavili o niečom inom...

,,Čo sa má kto dozvedieť?" Harry s Ginny boli jediní, ktorí o ničom nevedeli. Všetci otázku ignorovali. Hermiona sa pozerala Dracovi priamo do očí, akokeby mu chcela povedať všetko, čo chcela a on sa do tých jej pozeral, ako keby si to všetko chcel prečítať a odpovedať na to.

,,Grangerová," zase vyslovil jej meno. ,,Chceš mi niečo povedať?" Jediné, čo z jeho hlasu cítila bol čistý záujem.

Mala mu to povedať? Mohla to aspoň skúsiť. Ak mu teraz povie, že chce tieto dni opäť stráviť s ním- aj keby to muselo byť tak, ako predtým-, tak buď odmietne, alebo prijme ponuku. Za to, že sa ho opýta nič nedá.

,,Môžem-?" Začala, ale zasekla sa rovnako, ako aj jej hlas. ,,Môžeš ty...?" Sakra, bola mimo. Nevedela povedať jedinú súvislú vetu.

,,Môžeme?" Skúsil Draco, avšak na základe jeho výrazu vedela povedať, že sa náramne baví. On, samozrejme spolu s Nottom sa silou mocou snažili nesmiať, ale moc im to nešlo.

,,Nesmej sa!" To už sa Nott neudržal a rozosmial sa a Draco ho nasledoval tým, že sa na ňu pre zmenu pozeral s úsmevom. Reálne sa usmieval a to Hermionu prinútilo k úsmevu tiež, aj keď k tomu nemala dôvod.

,,Čo takého by ste spolu chceli robiť, hm? Myslím, že nie je problém uvoľniť izbu len pre vás dvoch, čo Draco?" Theodorova poznámka bola úplne nevhodná, ale Draco sa jej veľmi rýchlo chytil.

,,Ja si zase myslím, že to nebude potrebné. Poradili by sme si aj tak, však Grangerová?" Bola si istá, že je červená najviac, ako len mohla byť. Prečo práve pred jej priateľmi?!

,,Chcela som sa opýtať, či sa môžeme v priebehu dňa ešte stretnúť?" Vyznelo to divne a to jej došlo až vtedy, keď sa na ňu všetci pozerali s otvorenými ústami...všetci, okrem Draca, ktorý sa práve naopak úškrňal.

,,Ide na to nejako rýchlo. Divoška jedna." Theove "tiché" slová mal počuť len Draco, ale počuli to všetci v ich okruhu. A keď videla v tých modrých očiach ten istý nebezpečný plameň, aký videla vždy, keď sa blížila ich intímna chvíľka, tak ju pohltilo horko.

Ruky si dal do vreciek, na chvíľu sa pozrel do zeme, pričom sa pohrýzol do pery a potom opäť na ňu. ,,Ani nevieš aká." Aj toto bolo tiché, avšak hlasné. Musela sa aj proti svojej vôli uškrnuť, čo ho zrejme veľmi prekvapilo. Videla, ako mu to prekvapenie prešlo tvárou.

Práve dnes mala chuť ho prekvapiť ona. Nevedela, aké to bude mať následky, či ju potrestá, alebo bude rád, ale chcela to skúsiť. Mala na sebe čierne šaty a pod nimi čierne čipkované spodné prádlo. Túžila sa okolo neho ovíjať ako jeho osudová žena. Precítiť jeho tlkot srdca a horúčosť.

Dotýkala sa jeho nahej pokožky, prechádzala mu po chrbte bruškami prstov a občas zanechala nechtami aj jemné červené brázdy. Vedela, že od nej dneska chce, aby sa mu ukázala v svetle, v akom ju ešte nikto nevidel. Sexi a divoká.

V ten večer mu naozaj dokázala, že je v nej tá divoká časť. Aspoň v to dúfala.

,,Takže Grangerová," vyrušil ju zo spomínania jeho hlas. ,,Dneska nemám žiadne plány," začal si upravovať svoje oblečenie. ,,Len mi povedz o koľkej mám prísť do Núdzovej miestnosti-

Flustrujúco si povzdychla a tým ho zastavila. ,,To robiť nebudeme!" Zakričala tak, že sa na nich pár ľudí otočilo. Potom toho ľutovala. ,,Teda nemusíme, je mi jedno, čo budeme robiť a-

,,Grangerová, už buď radšej ticho," zastavil ju. Nott vedľa neho sa potichu sám pre seba rehotal, pričom sa zamračila. ,,Nepovedal som, čo budeme robiť. Ani neviem, prečo vlastne sa chceš stretnúť. Ty si si to domyslela, aj keď proti by som nebol."

Zastrčila si prameň vlasov za ucho a pozrela sa do zeme, keď zamumlala tiché: ,,Aha."

,,Pán Malfoy!" Niekto zdiaľky kričal jeho meno a on sa obzrel za seba, kde stála McGonagallová. ,,Poďte na chvíľu so mnou."

Draco sa ešte otočil na Hermionu, než odišiel. ,,Uvidíme sa, Grangerová."