Miluješ ma? |Dramione| ✓

Napätie vo vzduchu

Bolelo to. Strašne ju to zasiahlo. To, že odišiel bez toho, aby sa k tomu vyjadril bolelo viac, než keby jej povedal, že je hlúpa a naivná sviňa.

Avšak na vyučovanie už musela ísť. Nechcela vysvetľovať, čo jej bolo, keď neprišla na vyučovanie ani ďalší týždeň. Bola si istá, že to všetko prebolí, keď sa jej Draco bude teraz vyhýbať. Vedela však, že ľudia a ich pohľady jej to budú vždy pripomínať.

Na Ginny ráno nečakala. Zatiaľčo bola v kúpeľni, tak Hermiona zišla schody dolu do spoločenskej miestnosti. Pohľad udržiavala dolu. Nie preto, lebo sa bála, ako sa na ňu budú pozerať, ale pretože sa cítila trápne, mala pocit, akoby o chvíľu mala odpadnúť.

,,Hermiona," len na chvíľu sa pozrela na toho, kto sa k nej prihováral. Bol to Harry. ,,Veľmi si mi chýbala. Ako sa cítiš?"

Bola to sprostá otázka. Samozrejme, že o tom, čo sa stalo včera večer nevedel nikto. ,,Cítim sa zmätená, zranená a smutná," nevedela, prečo bola taká úprimná. ,,Cítim sa trápne a neisto v prítomnosti Draca a ostatných, ktorí o tom vedia." Slová sa z nej len sypali. Boli uprostred spoločenskej miestnosti, ale hovorila potichu. Dúfala, že ju nikto nepočul.

Harry len zamyslene pokýval hlavou. ,,Nečakal som to," opäť sklonila pohľad. ,,Neočakával som, že to bude zrovna Malfoy. Ale keď vidím, čo sa okolo vás dvoch deje, tak je zbytočné snažiť sa zakryť ten záujem o vás, ako partnerov. Prepáč, je to neuveriteľné."

Do očí sa jej tlačili slzy a preto len pokrútila hlavou a radšej ho obišla s tým, že pôjde do Veľkej siene, kde aj tak určite narazí na Draca. Áno, už to pre ňu bol Draco a to aj napriek tomu, čo jej spôsobil. Mohla si za to sama.

Cítila, ako ju Harry objal okolo ramien a kráčal s ňou. Vedela, že to bol on. Musela sa usmiať. ,,Neboj, mám ťa stále rád ako kamarátku, Hermiona. Prešli sme si toľkým...verím, že aj toto sa vyrieši. Daj tomu čas."

Prikývla a zavrela oči, keď sa oprela o jeho rameno. Bol od nej vyšší, rovnako, ako Draco. Predstavovala si, že cíti jeho vôňu- tú, ktorú cítila, keď bola s ním: alkohol a mätu-, predstavovala si, že je to on a-

Rýchlo sa od neho odtiahla a striasla z jej ramien aj jeho ruky. Harry nebol, ako Draco. Nemohla ich porovnávať. Navyše, Draco by s ňou nikdy nič také robil. Ich vzťah bol založený len a jedine na fyzickej príťažlivosti, bez ohľadu na to, že ona prekročila hranice.

,,Čo sa stalo?" Opýtal sa jej ihneď. Veľakrát sa takto kamarátsky objímali a ona sa od neho neodtiahla len tak.

Pokrčila ramenami a pokračovala v ceste na raňajky. Na pohľady od druhých úplne zabudla a ani ich nezaznamenala. ,,Prepáč, len sa na to necítim." Bola to chabá výhovorka, ale zabrala, keďže Harry šiel už celú cestu vedľa nej a nevyjadroval sa.

Vo Veľkej sieni nastalo ticho, keď Hermiona prešla dverami. Zdalo sa jej, že sa nevedela nadýchnuť. Všetky oči boli na nej. Zostala zarazene stáť medzi dverami.

Nevedela sa pozrieť smerom k slizolinskému stolu. Vedela, že keby to urobila, tak by si zaistila miesto v hrobe, pretože by už nezvládla ďalší tlak a položila by sa rovno tu. Tie jeho špecifické oči nemohla už viacej vidieť, ak nemusela.

Cítila Harryho ruku na jej chrbáte. Jeho ruka ju tlačila dopredu. Nevedela sa však pohnúť. ,,Hermiona, ignoruj to." Počula, ako k nej šepkal jej priateľ.

Zhlboka sa nadýchla a naozaj sa snažila urobiť tak, ako jej hovoril. Nakoniec urobila jeden malý krok vpred a potom aj pár ďalších. Ticho, ktoré sa však aj ďalej ozývalo miestnosťou ju zastavilo opäť.