Miluješ ma? |Dramione| ✓

Zabijem každého, kto sa ťa dotkne

,,V poslednej dobe žiariš ako slniečko, Hermiona," zachichotala sa Ginny, keď spolu kráčali z vyučovania. ,,Rada by som vedela, čo, alebo kto, za to môže." Červenovláska na ňu mrkla, akoby vedela viac, než má.

Hermiona s úsmevom pokrútila hlavou. ,,Si strašne paranoidná, Ginny. Len mám dobrú náladu z dobrých výsledkov na vyučovaní."

Pravda bola úplne inde. Cítila sa zrazu ľahšia a jej myseľ bola taktiež o niečo menej preplnená...aspoň čo sa školy a jej životného štýlu týkalo. Samozrejme, že Malfoy a jeho správanie jej v hlave putovalo tiež veľmi často. Dalo by sa povedať, že neobmedzene.

Opäť sa jej vyhýbal. Nevedela, o čo mu ide. Bol strašne tajomný a možno práve to, sa jej na ňom páčilo. Skrýval toho v sebe viac, než len to, čo v ňom ľudia videli a aké svetlo vrhal. Mimo tohoto oslnivého svetla bolo ešte jedno. Menšie a menej viditeľné, ale bolo a Hermiona jeho záblesky už párkrát zazrela. Vedela, že to tam je a chcela to skúmať ďalej.

,,Nie, počkaj," Ginny ju zastavila uprostred chodby. ,,Toto ti neverím. Vždy si bola rada za hodnotenia, ale nikdy si sa neusmievala takto. V tomto je nejaký chlap."

Hermiona sa zmohla len na to, aby sa na ňu pozerala. Bola zmätená z toho, ako to mohla zistiť, keď Harry a Ron si ničoho nevšimli. Ešte viac ju však zarazila otázka, ktorú položila potom...

,,Žena?!" Prekryla si dlaňou ústa. Jej oči boli otvorené dokorán.

,,Nie!" Hermiona sa až zhrozila a Ginny si úľavne vydýchla. ,,Preboha, Ginny, čo si o mne myslíš?!"

,,Prepáč, ale pozerala si sa na mňa takým divným pohľadom," pokračovala v ceste a Hermiona ju hneď nasledovala. ,,Vieš, že by mi to nevadilo. Podporila by som ťa vo všetkom-

,,Nikoho nemám, Ginny." Zvolila radšej túto variantu. Aj napriek tomu, čo jej povedala sa nemohla priznať, že si dáva stretnutia s Dracom Malfoyom.

Ginny mala taký úsmev na tvári, že nebolo možné, aby jej verila.

Ďalej pokračovali v tichosti. Až keď Hermiona zabočila za roh a narazila do niekoho, čím jej taška skĺzla taška z ramena a vysypala sa, tak počula Ginny znova prehovoriť: ,,Pozbieraj si to, Malfoy!"

Zdvihla hlavu. Naozaj tam stál. Čo jej však prišlo divné bolo, že na seba nemal hábit. To sa stihol tak rýchlo prezliecť?

Spomenula si, že na poslednej hodine chýbal.

Myšlienky jej fungovali na plné obrátky. Konverzácia okolo nej stále plynula, ale ona sa do nej nezapájala.

Bude sa ho musieť spýtať, kde bol. Ale nebude to vyzerať, že žiarli? Samozrejme, že nežiarlila, aj keď...vtedy u Slunghorna v kabinete tiež vymeškal hodinu kvôli nej.

Ty mu predsa nepatríš a on nepatrí tebe. Môže byť s kým chce a robiť čokoľvek len bude chcieť.

Sama pre seba sa zamračila a vrátila sa do reality. Ginny stále kričala na Malfoya, že jej má zdvihnúť veci, ktoré sa vysypali jeho vinou. ,,Nechaj to tak." Ozvala sa potichu k svojej kamarátke a kľakla si, aby si mohla dať opäť učebnice do tašky.

Niekto sa k nej sklonil tiež a začal jej pomáhať. Najprv si myslela, že je to Ginny, ale potom si všimla prsteňa s hadom. Jediný, kto taký prsteň nosil bol Malfoy.

Prečo to robil? Ak by ho niekto videl, ako jej pomáha, tak by prišiel o autoritu. Obzrela sa po okolí. Nikto tu nebol. Dokonca ani Ginny. Vedela, že táto chodba býva väčšinou prázdna- preto tadiaľto s Ginny šli-, ale nechápala, kde zrazu zmizla ona.

,,Nasrala sa, keď som jej povedal, že to, že je s Potterom je, akokeby sa Potter stýkal s Weasleym. Už len tá predstava je naozaj hnusná," vysvetlil a ona sa za to naňho zamračila. ,,Nehovorím, že predstava Weaslette je lepšia, ale musel som ju nejako poslať preč."

,,Si idiot, Malfoy. Dúfam, že to vieš." Bola naňho naštvaná. Nepáčilo sa jej, že urazil Ginny, keď bola myšlienkami inde. Keby tomu tak nebolo, tak by si ju zastala. To, že ju tu nechala s Malfoyom znamenalo, že ju sklamala.

,,Krásny idiot, ktorého máš počúvať na slovo, ak si nezabudla," reagovala na to tým, že zavrčala. Už očakávala nejaký príkaz. Bola na to už akoby nastavená. On sa ale postavil a natiahol k nej ruku. V tej druhej držal jej školskú tašku. Ani si neuvedomila, že všetko pozbieral on.

Postavila sa sama, takže ruku stiahol a odfrkol si. ,,Nehraj nedostupnú, Grangerová. Obaja vieme, že keby som sa ťa dotkol, tak by si bola o pár chvíľ podo mnou." Podal jej tašku.

Nerozmýšľala predtým, než sa ho opýtala: ,,Prečo si nebol na Herbológii?" V duchu si už dávno začala dávať facky.

Nadvihol obočie. ,,Chýbal som ti? Pozoruješ ma na vyučovaní?"

Líca jej horeli. ,,Nie, teda-" zase sa musela zamračiť. ,,Dneska som si toho náhodou všimla a zaujíma ma to."

Alebo chceš proste len vedieť meno tej, ktorú máš zabiť keď sa dozvieš, že bola s ním sama.

Pokrútila hlavou nad vlastnými úvahami a opäť sa mu odhodlane pozrela do očí. Nevyzeralo to, že by chcel vôbec odpovedať.

,,V najbližších dňoch tých vymeškaných hodín bude viacej," zvráštila obočie. ,,A potrebujem urobiť poriadnu rozlúčku."

,,Rozlúčku? Odchádzaš?" Upieral svoj pohľad do toho jej a potom mierne prikývol. ,,Na ako dlho? Vrátiš sa vôbec?"

Zasmial sa. ,,Grangerová, ono to znie, akoby ti na mne záležalo," pozrela sa do zeme, ale záporne pokrútila hlavou, aby mu aspoň tak dala najavo svoj nesúhlas. ,,Každopádne, o nejaké dva týždne by som sa mal vrátiť. McGonagallová o všetkom vie."

,,Ale..." Bolo jasné, že jej dáva informácie, ktoré môže a chce. Musela však vedieť viacej o jeho odchode. ,,Prečo?"

,,Dnes večer ťa chcem vidieť, Grangerová," ozval sa namiesto odpovede. Povzdychla si. Nič viac z neho nedostane. ,,Stretneme sa o ôsmej v núdzovej miestnosti."

,,A čo máš v pláne teraz?" Nadáva na svoju osobu, aj keď nie nahlas. Zle to vyznelo. Len jej prišlo divné, že nechce využiť času teraz.

,,Nejaká nedočkavá," prešiel k nej o jeden krok bližšie a ona cúvla. Urobil ďalší krok a pretože nechcela, aby to skončilo ako naposledy, tak už zostala na mieste. ,,Nevieš sa dočkať," pozerala sa do zeme, ale on k nej natiahol ruku a dotkol sa jej tváre. ,,Ale na to najlepšie sa má čakať, princezná."

,,Princezná?" Spýtala sa zaskočene a prekvapene zároveň.

,,Chrablomilská princezná, ktorú ulovil Slizolinský princ." Nevedela, či ju to oslovenie malo nejakým spôsobom urážať, alebo nie. Určite ale bolo lepšie, než to, ktoré používal predtým.

Prinútil ju, aby sa naňho pozrela. Stále ten jeho úškrn. Postupne ho začínala nenávidieť. Zameriavala sa skôr na jeho oči.

,,Chcem mať istotu, že večer prídeš. Viem, ako to zariadiť."

,,Ako-

Urobil niečo, čo absolútne nečakala.

Pokračovanie nabudúce...