Miluješ ma? |Dramione| ✓

Dodatky #1

Draco kráčal chodbou zahalený vlastnými myšlienkami. Myslel na list od jeho matky, ktorý mu prišiel včera ráno.

Ahoj, Draco,

Emily nechcela, aby som ti to hovorila, ani, aby som ti písala, ale ty si chcel úplný opak. Nevedela som, na koho strane mám byť, ale vybrala som si teba. Bude lepšie, keď o tom budeš vedieť.
Včera večer v ranných hodinách priviezli Emily do nemocnice. Dozvedela som sa to len teraz, keďže o svete muklov veľa neviem a nemám odtiaľ skoro žiadne informácie.
Emily bude pár dní tráviť na posteli v nejakej budove- sama neviem, čo to je, ale má to byť niečo, ako u Svätého Munga.
Nerob si starosti, ešte dneska idem k nej, aby som ti na ňu dávala pozor a všetko ti hlásila.

Tvoja matka.

Najprv zostal reálne v šoku. Ten potom nahradil divný pocit v hrudi a on sa zahľadel von z okna a rozmýšľal, či mu jeho matka naozaj povie, keby sa niečo stalo. Nechcela by ho dostať do rozpakov a nepovedala by mu absolútne nič. Na hrudi ho niečo nepríjemne ťažilo, akoby nevedel dýchať. Rozhodol sa, že na druhý deň- teda dnes ráno-, pôjde za McGonagallovou a nejako sa s ňou dohodne bez ohľadu na to, že to asi nebude ľahké a nikomu by sa to nepáčilo.

Zaklopal na dvere a keď sa z druhej strany ozvalo: ,,Ďalej!", tak chytil kľučku a otvoril ich. Vŕzganie v jeho hlave znelo hlasnejšie, než ozvena. Otvorením týchto dverí si otvoril viacero ciest, ktorými sa môže vydať jeho budúcnosť. Môže to skončiť dobre, ale aj zle a možno to bude nakoniec zbytočné, ale na to nechcel ani pomyslieť.

Riaditeľka vyzerala byť prekvapená, keď ho uvidela stáť pred ňou. Chvíľu si dokonca myslel, že naňho mala rovnaký názor, ako ostatní a vyhnala by ho odtiaľto, pričom by si ani nevypočula jeho žiadosť.

,,Pán Malfoy! To je prekvapenie, že vás vidím. Čo vás sem privádza?" Začala zhurta a Draco si nebol istý, či je to tak lepšie, alebo naopak.

,,Ja viem, že to bude možno znieť divne, predsa len, školský rok začal len pred mesiacom, ale potreboval by som aspoň na chvíľu znova odísť na Manor."  Povedal to na jeden dych.

Pozerala sa naňho divným pohľadom. Určite pred ňou teraz musel vyzerať ako totálny idiot! Prosil ju o niečo, čo sa možno ani nedalo uskutočniť.

Odložila brko, ktoré držala v ruke na stolík a venovala mu jeden významný pohľad. Draco to pochopil tak, že mu nemôže splniť to, čo od nej žiadal. Možno predčasne si v hlave sám pre seba povzdychol a sklonil hlavu.

,,Aké k tomu máte dôvody? Ministerstvo ma totiž oboznámilo s tým, že niektorí prívrženci Voldemorta teraz začínajú budovať nové vojsko a že aurori už majú práce nad hlavu a nedokážu už všetkých pochytať."

Zamračil sa. ,,Naozaj si myslíte, že ja, ako bývalý smrtožrút, potrebujem znova štartovať vojnu?" Odfrkol si. ,,Samozrejme, mám málo vlastných starostí a málo ľudí, u ktorých som klesol, namiesto toho, aby som si šplhol a potrebujem pravdepodobne ešte viacej pozornosti."

Pokrútila hlavou. ,,Ja som to tak nemyslela, Pán Malfoy. Dostala som od ministerstva príkaz k tomu, aby som vás nepúšťala za brány školy." Vysvetlila.

Draco sa cítil trápne za to, čo povedal asi úplne zbytočne. ,,Nešlo by to nejako zaistiť? Myslel som si, že ministerstvo prísne stráži celú moju rodinu. Museli potom dostať správu, že som cez leto na Manore nebol. Určite vedia aj dôvod. Dokonca som si istý, že vedia aj o tom, že moja matka šla teraz z toho istého dôvodu aj mimo Manor. Písala mi, že to urobí, takže musela dostať povolenie! Verím, že ju budú kontrolovať na každom kroku, tak prečo by som nemohol ísť s ňou?!"