Miluješ ma? |Dramione| ✓

Dodatky #4

Čakal na ňu v Núdzovej miestnosti. Každý večer tam sedel a popíjal whisky, aby si skrátil čas. Dúfal, že jedného dňa sa objaví. Chcel, aby prišla a mohli si to medzi sebou nejako vysvetliť.

Na vyučovaní nebola, ale to ani on. Aspoň nie myšlienkami. Bolo veľmi ťažké sústrediť sa, keď stále rozmýšľal nad tým, či Grangerová odstúpi a oni sa už nebudú môcť stretávať.

Najviac ho na tom štvalo, že nevedel, prečo nad tým tak rozmýšľal a prečo mu na tom tak záležalo. Naozaj mohol mať ktorúkoľvek inú, mal rešpekt celej školy, ale z nejakého dôvodu to proste nešlo. A to ho neskutočne vytáčalo.

Dokonca vždy, keď niekto povedal jeho meno, tak si radšej predstavil, ako to vyšlo z jej pier. Bol zmätený a zdalo sa, že jeho telo na to všetko reagovalo proti jeho vôli. Absolútne nevedel ovládať sám seba, svoje myšlienky, pocity.

A keď sa jedného večera zobudil a zistil, že tam je s ním...chcel sa z toho sna zobudiť. Myslel si, že je to sen, nakoľko mu liezla už aj do hlavy a objavoval sa v jeho snoch.

Potom si uvedomil, že to sen nie je a pohltila ho vlna niečoho neznámeho. Bolo to silné a pohltilo ho to akoby ho to chcelo zožrať. Bol to hnev zmiešaný s niečím, čo sám nevedel, čo bolo.

,,Si naozaj strašná, Grangerová. Ešte chvíľu by si robila to, čo si robila a normálne by som prinútil Weaslette, aby ma zobrala so sebou na vašu izbu. Vysvetli mi to! Povedz kvôli čomu som mal také nápady. Prečo som bol nútený nad niečím takým rozmýšľať." Nepáčilo sa mu to. Práve naopak nechcel, aby nad ňou toľko rozmýšľal a predsa musel.

Len uprela pohľad k zemi. ,,Naozaj neviem, prečo si nad tým rozmýšľal. Do hlavy ti nevidím."

Cítil, ako sa v ňom varila krv. ,,Ja to myslím kurva vážne, Grangerová!"

,,Nebolo mi dobre," odfrkol si a posmešne sa bez zvuku zasmial. ,,Necítila som sa na to, aby som šla na vyučovanie a už vôbec nie, aby som sa s tebou stretla." Neveriacky krútil hlavou. Kvôli tomu to akože musel všetko znášať?! Kvôli tomu jeho hlava utrpela značné škody tým, že sa v nej usadila a nechce z nej vyliezť?!

,,Myslíš si, že som sprostý?" Zaťal čeľusť. Mala o ňom vážne zlé zmýšľania...všetky. ,,Je v tom viacej."

,,Nie je," nemohol sa na ňu už viacej pozerať. Mal pocit, akoby sa každým jej slovom prepadal hlbšie do zeme. ,,Není to jedno? Teraz som tu."

Teraz! A kde si bola celý týždeň?! V mojej hlave a hrala si sa s mojimi posratými myšlienkami!

Jedným krokom sa k nej priblížil. Nebol úplne blízko, ale dostatočne. ,,Nepamätám si z toho večera veľa, Grangerová," odmlčal sa a snažil sa zrovnať si myšlienky a spomienky, čo mal z tej párty. ,,Ale viem, že som ťa pobozkal pred všetkými. Nevyšla si z izby, pretože všetci vedia, že máš niečo so mnou? S bývalým smrtožrútom? Hanbíš sa za to?"

Keď sa nad tým zamyslel, tak to dávalo zmysel. To odhalenie ju mohlo zmiasť a ona sa bála, ako budú ostatní reagovať. Áno, tie reakcie boli rôzne, aj keď si veľa študentov nedovolilo mu čokoľvek povedať.

,,Vieš," ozval sa znova, keď sa nemala k odpovedi. ,,Nechcel som ťa vidieť, aby som sa s tebou vyspal, nechcel som ťa vidieť, aby som ťa prehováral. Už vôbec nie preto, aby som sa ospravedlnil. Je tu však nezodpovedaná otázka. Opýtal som sa ťa, či to chceš ukončiť. Neodpovedala si. Vzhľadom k tomu, že je to teraz verejné musím poznať tvoju odpoveď. Vieš, že ja by som pokračoval. A je mi úplne jedno, že to všetci vedia. Chcem vedieť tvoj názor, záleží to na tebe, nie na mne." Očividne bol už veľmi zúfalý.