NEVINNÝ [Kniha 1,2 a 3]

ČASŤ 23

Loganov pohľad:

Jasné myslenie sa stalo hroznou výzvou, moja myseľ sa jednoducho nesústredila na nič iné ako na Joelove pery na mojich a jeho ruky na mojom boku, ktoré jemne tlačil. Hrýzol ma do pier, až som stonal, krv mi tuhla, pretože som jednoducho nedokázal pochopiť, ako to mohol urobiť. Jemný dotyk od neho bola čistá elektrina, svojím pohľadom vás už dokázal úplne ovládnuť a stačilo len pár slov, aby ste boli úplne vydaný na milosť a nemilosť.

A stále som nenašiel spôsob, ako odolať jeho zvláštnym a záhadným šarmom. Bolo strašné, ako rýchlo sa dokázal zmeniť, vyvolávalo to vo mne strach, no zároveň ma to zvádzalo. Neviditeľné reťaze sa mi lepili na zápästia a jeho telo, aj keď som chcel utiecť, vedela som, že som k nemu stále pripútaný.

-,,Logan..." Zašepkal mi do pier a spôsobil, že všetok vzduch opustil moje telo. -,,Bol si veľmi zlý chlapec, vieš?"

-,,Ja?" Spýtal som sa konečne otvoril som oči a zrazil som sa s jeho, také hlboké a prázdne...Chvala bohu v tejto triede boli len krabice, nikto iný.

-,,Stavím sa, že o svojich narodeninách nepovieš nikomu, okrem mňa." Naznačil úsmev. Keby som ho nepoznal, myslel by som si, že má dosť milý a jemný úsmev, ale nie, v mojich očiach vyzeral choro a návykovo. -,,Nechcel by si odo mňa darček?"

Ťažko som prehltol, nevedel som, čo presne odpovedať. Prstami mi vzal bradu, aby som sa ešte viac pozrela hore a naše oči sa ešte viac spojili.

-,,Ja..." Spýtal som sa trochu zmätene.  -,,Dal by si mi darček? Naozaj?"

Joelov úsmev vo mne vyvolal len väčšiu neistotu, ako som už mal. Vážne som si olízol pery a rozmýšľal, či je pohodlnejšie utiecť, ako zostať tu s ním. To by bola správna vec, ale potom prišiel druhý náprotivok, ktorý vo mne kričal, aby som zostal a uvidíme, čo by sa stalo, keby som ho vyprovokoval.

-,,Prečo nie?" Pošúchal ma po líci.  -,,Koniec koncov, moja malá Bábika má narodeniny."

Otrávene som nakrčil nos nad zvláštnou prezývkou, ktorou ma označoval. Bábika? To nebolo veľmi láskavá prezývka. Čo si pod tým predstavoval? Som jeho hračkou alebo babkou? Nechápem...

-,,Bábika?" Zopakoval som mierne nadvihnutim obočím.

-,,Mám ti snaď hovoriť kurva?" S tým ostrým pohľadom sa priblížil ku mne bližšie -,, Alebo krásny chlapec, ktorý sa mi dostal do hlavy?"

-,,To stači!" Pohol som sa z miesta nervózne. Začal som sa pohybovať medzi krabicami so skríženými rukami, no cítil som za sebou jeho kroky.

Potichu som si povzdychol a obišiel krabicu, ale zastavil som sa, keď som videl, že ma už bez výrazu čaká na druhej strane. Pohol som sa doprava, keď sa otočil doľava, čím som nás opäť zastavil, keď sme sa ocitli tvárou v tvár vedľa krabici, ktorá nás oddeľovala.

-,,Prečo utekáš?" Spýtal sa vtipne.

-,,Ja to nerobím." Otočil som sa doľava, keď začal krúžiť doprava, na tvári sa mi rozlial malý úsmev.

-,,Baví ťa provokovať ma?" Olizuje si pery.

Neodpovedal som, len som ho v úplnom tichu sledoval. Obratnosť, pohyb doprava a/alebo doľava? Asi som to nemal robiť...Pomaly sa pohybuje opačným smerom, ale neprestáva sa na mňa pozerať. Och, jeho úsmev mizne... to nie je dobré znamenie...dobre práve som prišiel nato, že provokovať ho, nie je správne riešenie.

-,,Je pre teba ťažké chytiť ma, Joel?" Dráždil som s úsmevom.

-,,Budeš mi plakať pod rukami." Jeho hlas znel hrozivo, no rovnako vzrušujúce.