NEVINNÝ [Kniha 1,2 a 3]

ČASŤ 65

O týždeň neskôr.

Loganov pohľad

Rýchlo sa rútim ulicami s telefónom pri uchu. Znepokojene si zahryznem do pery a začnem popod nos prosiť, aby sa to všetko stalo.

Hlasová schránka.

Zavesím a odložím telefón so srdcom bijúcim v hrudi. Bežím na univerzitu a cítim, že ma obchádza niečo ľadové. Už týždeň je všetko krvavé šialenstvo. Pred tromi ránami som narazil na Joela a aj teraz sa mi to zdá veľmi zvláštne. Akoby to bol nejaký sen.

Neútočí, nepríde. Ako rýchlo prišiel, tak rýchlo aj zmizol.

Čo ak to bol len alkohol? Moja halucinácia?

Ako dni plynuli, bolo to čoraz pravdepodobnejšie. Avšak to, že mi Ezekiel neodpovedal ani nedal
stopy života ma začali vážne znepokojovať. Mal som ho označený, posielal správy, dokonca aj e-maily a nič. Zmizol. Odmietli mi poskytnúť vysvetlenie.

-,,Logan!" Claryn hlas ma vytrhne z myšlienok. Otočím sa, aby som ju uvidel a naznačil som malý úsmev
priblíženim sa k nej.

-,,Ahoj." Pozdravujem. -,,Ako to s tebou ide?"

-,,Výborne ďakujem." Hovorí, že stojí po mojej pravici. -,,Už ťa prepustili z nemocnice?"

-,,Áno, už tri dni dozadu."

Clara prikývne a už sa nepýta. Obaja sme postúpili do laboratórií a v niektorých sme sa usadili.

Kovové stoličky pred obrovskou tabuľou, kde projektor ukazuje rôzne obrázky, ktorým stále nevenujem pozornosť. Upravím si tričko a obaja vytiahneme zápisník, aby sme si urobili poznámky.

Neznášam tento typ hodiny, potrebujem stôl, aby som sa podopieral a nerobil len na nohách. Je
neuveriteľne nepríjemné.

-,,Začíname reláciu." Starý učiteľ hovorí monotónnym hlasom. -,,Videli sme minule..."

Pozorne počúvam a robím si pár poznámok. Zameriavam sa na obrázky a rôzne anatómie rôznych častí
telo tam prezentované.

Urobia niekoľko cvikov na predpis alebo krokov, ako postupovať v x obsadení. Pravdou je, že som v tom veľmi dobrý a nerobí mi to až také ťažkosti, no momentálne je to nuda.

V týchto dňoch som bol veľmi nervózny, trochu hyperaktívny. Môžem sa na knihu pozrieť a štyrikrát znova prečítať strany a stále by to tam nebolo.

venovať pozornosť. Našťastie je posledná hodina a ja sa cítim uvoľnenejšie, o štyridsať minút odchádzame.
Niekto ma štuchol do rebier, čo spôsobilo, že som sa trochu vystrašene otočil. Môj úsmev sa rozširuje

-,,Nemyslel som si, že prídeš." Zašepká haha hlasom a ja sa pozriem späť dopredu.

-,,No som tu."

Nicolas sa usmeje a pritiahne stoličku bližšie ku mne. -,, Už si v poriadku? Naozaj na teba v noci niekto zaútočil?"

-,, Áno, ale nič sa nestalo." Usmial som sa na neho ako som najlepšie vedel. -,,Ako sa máš?"

-,,Úzkostlivý." Usmeje sa. -,,Začínam pripravovať náš výlet."

-,, NÁŠ VÝLET?!" Spýtal som sa zvýšeným hlasom.

V miestnosti sa ozve hromové "pšššš", ktoré ma úplne zatvorí.

-,,Vyzeral si mimoriadne sexi, keď si sa obtieral o stôl a nariekal moje meno." Nicolas sarkasticky zašepká.

-,,Teraz nie je vhodný čas." Zašepkám trochu napäto. Moje telo sa zasekne v sekunde a v žalúdku sa vytvorí uzol.

-,,Chcem to skúsiť znova." Chyti ma za ruku.