NEVINNÝ [Kniha 1,2 a 3]

ČASŤ 64

Loganov pohľad:

Celé moje prekliate telo zamrzne v sekunde. Akoby som padal do hlbokej temnej prázdnoty, z ktorej sa mi nepríjemne obracia žalúdok.

Cítim, ako chladný okraj vyvíja väčší tlak na moje hrdlo. Krv mi úplne zamrzne a po chrbte mi prebehne nepríjemný mráz, takže som ešte chladnejši. Zovrelo sa mi hrdlo a zlyhalo mi dýchanie. Snažím sa zúfalo dýchať, ale je to zbytočné, hrča v hrdle sa mi zväčšuje a nakoniec mi vyhŕknu slzy.

Slzy sa mi kotúľajú po lícach a silno si zahryznem do pier, keď cítim, že ma silnejšie berie.

Moje telo odmieta reagovať. Som úplne premrznutý.

Zozadu ma silno chytí za ruky. Miešam a silno udieram, kým sa neoslobodím. Bojujem, ako môžem, ale je to sekunda, keď cítim, ako ma silná váha hodí a pritlačí o stenu. Všetko moje dýchanie znova zlyhá a zostávam v hrubom tichu a cítim, že ma celé telo bolí, páli, prosí, krúti sa pri dotyku, ktorý ma páli.

Sledujem chlapca predo mnou a cítim, že všetko vo mne horí. Moje telo sa trasie, myseľ ma ženie na útek. Tie studené tmavé oči prehltli hnevom. tie ružové pery sa otvárajú ťažkým dýchaním. Vyčnievajúce čierne pramene, silné ruky, tá bledosť, z ktorej sa chvejem.

Stojím pri stene a hľadím na neho. Ťažko prehltnem a cítim, ako sa zvratky blížia k mojej ústnej dutine, ale zhlboka sa nadýchnem a posúvam ruky, až kým si neotriem prsty o jeho tvár. Som napätí. Nespúšťa zo mňa oči.

Pod studenými prstami cítim jeho teplú pokožku. Cítim to skutočne...

Znova prepadnem plaču.

Nechal som sa znova naraziť do steny, pevne som si zakryl tvár a cítil som, ako ma slzy úplne napadli, keď som sa dusil a topil. Moje telo sa nekontrolovane trasie a nemôžem si pomôcť, ale keď kričím ctim, ako ma chytil za bradu a stlačil tak, že sa pozrel hore. Kútiky jeho pier sa zdvihli, ten horúci, chorý úsmev, ktorý je pre neho taký charakteristický. tak jedinečný...

-,,Ahoj bábika."

Vypustím ďalší malý vzlyk a moje slzy sa znova vtrhnú. Tisíce protichodných emócií vybičujú moje telo z kontroly nad chvením hrôzy. Emócií. Chcel som sa naňho vrhnúť a pobozkať ho nekontrolovane... všetko všetko, všetko....

-,,Správal si sa veľmi zle, bábika." Zašepká posmešne a jemným tlakom mi kĺže ostrím noža dolu hrdlom. -,,Čo s tebou budem robiť?"

Som zamrznutý. Moja myseľ stále nespracováva, čo sa deje. Strácam sa v jeho tvrdších črtách. Tá tvár.

-,,Skurvene dlho." Šepot znejúci pokojne a zároveň mimoriadne agresívne.

Mlčím a čakám, kým bude pokračovať.

-,,Sakra, si taký krásny, taký nádherný. Ako ťa mám zabiť? Ako ti zničiť tu prekrásnu anjelskú tvár?"

-,,Ako..." Zašepkám lámavo. -,,Ako si ma našiel?"

-,,Čo sa ti stále nezmestí do tej tvojej zbytočnej hlavy?" Cynicky sa zasmeje a spôsobí otras. -,,Nech robíš čokoľvek, nezbavíš sa ma. Pamätáš si?"

Toto nie je skutočné...

To nemôže byť skutočné.

To nemôže byť.

Je to len alkohol...to nie

Je to alkohol. Nič z toho sa nedeje. Vypil som príliš veľa, už mám zase halucinácie skutočné... do hája... to nie je skutočné!