NEVINNÝ [Kniha 1,2 a 3]

ČASŤ 42

Loganov pohľad:

"Skupina L sa presunula po celom východe Spojených štátov, nebezpečne postupovala do stredu a hrozila, že za pár dní dosiahne Západ. V týždni po veľkom tresku v New Yorku a útoku, sa odohralo o dva dni neskôr, kde bolo zranených veľa ľudí. Taliansko je v stave červenej pohotovosti po bombách v Ríme, ktoré vyhodili do vzduchu tisíce domov, budov a spôsobili tisíce mŕtvych. Armáda robí všetko, čo je v ich silách, aby chytila ​​kohokoľvek z tejto skupiny a buďte veľmi opatrní, keď idete na ulicu."

Počúvam rádio a mama opretá o stoličku si obhrýza nechty. Zrazu vypne zariadenie a s veľkým znepokojením sa pozrie von oknom a krátko nato sa na mňa otočil.

-,,Čo sa deje?" Pýtam sa prehltnútim
cereálie.

-,,Je veľmi znepokojujúce, čo sa tu v Amerike deje." Jemne hovorí, že sedí predo mnou. -,,Nie je bezpečno."

-,,To je hrozné." Šepkam. -,,Prial by som si, aby už neboli žiadne úmrtia, prečo musí byť svet taký?"

-,,Miláčik ja neviem." Povzdychne si. -,Možno by nám bolo lepšie v zahraničí a nie tu."

-,,O čom točíš?" Pýtam sa vystrašene.

-,,To možno..." Odmlčí sa a povzdychne si. -,,Že možno by bolo fajn, keby sme odišli do zahraničia, žili niekde inde."

-,,Ale... ale mám tu svojich priateľov! Domov! Moja stredná škola!" Zvolám.

-,,Viem, že to nie je ľahké Logan, ale bola by som radšej, keby sme to obetovali, ako riskovať, že stratím teba alebo ty mňa." Ona povedala. -,,Nový rok začína o týždeň, takže by sme mohli čakať, kým skončí."

-,,Ale mám štipendium na Linsday University, nemôžem opustiť Spojené štáty." Očami prosím. -,,Prosím mami."

-,,Teraz si legálny Logan a si zodpovedný za veci, ktoré robíš, robíš svoje vlastné rozhodnutia." Pozerá sa dole. -,,Ale nie je to ti veľmi bezpečné."

-,,Nikdy, nič sa nám nestane." Zdvihnem obočie. -,,Prečo teraz by malo?"

Moja matka mlčí a krúti hlavou, kým sa napije kávy. Čakám na jej odpoveď, ale nikdy nepríde. Dopila kávu a vstala schmatnúc kľúče.

-,,Budem meškať, prosím, informuj ma zlatko, keby niečo."  Slabo sa na mňa usmeje. -,,Budem mať stretnutia do neskorých hodín a určite sa vrátim neskoro."

-,,Budem v poriadku." Usmejem sa tiež.  -,,Možno pôjdem von a tak podobne..."

-,,Dobre." Prikývne a skontroluje hodinky. -,,Uvidíme sa neskôr Logan, buď opatrný."

-,,Opatruj sa mami."

Odíde z domu a mňa nechá samého. Vydýchnem si a rýchlo dokončím raňajky, umyjem riad a vbehnem do izby sa obliecť. Zoberiem si bielu košeľu, úzke džínsy a tenisky. Dokončím prípravu a s úsmevom chytím mobil. Samozrejme ešte zimnú bundu.

"Idem"

Nečakám na odpoveď a nechávam mobil tak. Nanesiem si krém a schmatnem kľúče, než som rýchlo vyšiel z domu. Je smutné, že nemám auto, tak sa uspokojím s taxíkom, ktorý mu poviem, kam má ísť, znova sa usadím so srdcom, ktoré mi prudko bije v hrudi, nadýchnem sa a čakám, kým dorazím. Vybehnem z taxíka po zaplatení a prijatí drobných. V diaľke vidím park a za ním hamburgerovú reštauráciu, usmejem sa a rýchlo sa priblížim, až kým nedorazím ku vchodu. Pozerám sa zľava doprava, až kým sa mi úplne nezablokuje výhľad, keď mi ruky zakrývajú oči. Naznačím úsmev.

-,,Hádaj, kto to je?" Pýta sa pri mojom uchu.

-,,Že by Santa Claus? Očakávam veľa darčekov."

-,,Ano, dám ti darček, ale nie som Santa Claus." Smeje sa.