NEVINNÝ [Kniha 1,2 a 3]

ČASŤ 21

Loganov POV:

Prechádzal som sa po chodbách plných študentov a očami som hľadal Christophera, no nikde sa neobjavil. Vytiahol som telefón, aby som skontroloval čas, ale bolo ešte dosť skoro, možno meškal.

Aj keď bola pravda, že v poslednom čase sa správal veľmi zvláštne. Viac... vzdialenejšie, neviem. Mal som pocit, že predo mnou niečo skrýva, aj keď som celkom nevedel, čo to je, a pochybujem, že by bolo dobré tlačiť na neho, aby mi to povedal. Napokon, ani ja k nemu nie som stopercentne úprimný. Ale čo čakáte, že poviem?

Napríklad: Hej Chris, stal som sa niečím ako Joelovým otrokom, pretože milujem, ako ma ponižuje, ubližuje mi a zároveň ma stimuluje! Dúfam, že ti to nie je divné a budeme stale najlepšími priateľmi všetkých čias!

Samozrejme, že toto by som mu nikdy nemohol povedať.

Asi prvé, čo by som urobil, by bolo vyhľadať psychiatrické centrum, kde by som sa zatvoril, alebo ešte horšie, povedal by som to mame... a pravda je taká, že som úplný idiot. To mám zato, že podpisujem zmluvy s psychopatmi. Gratulujem Logan, jednoducho fantastické.

V žiadnom prípade, prijal som to, môžem to len zniesť... alebo si to užiť. myslim, ze ďalej to nepojde...

V tichosti som vstúpil do miestnosti s históriou a svoje veci som nechal v triede. Vyčerpaný som si sadol a začal som robiť domáce úlohy, ktoré som nerobil. Úprimne, cez víkendy som bol lenivý a aj tak som mal výborné známky. Mágia? Možno. Zmluva s diablom? Tiež.

Povzdychol som si pri pohľade na hárky plné dátumov a dokumentov. Bol som naozaj lenivý odpovedať na šesť otázok, ktoré boli celkom jednoduché, no mal som psychický blok, ktorý mi bránil jasne myslieť. Bože, už si ani nepamätám, aký je dnes deň.

-,,Logan?"

Zdvihol som zrak a videl som Christophera vchádzať do miestnosti s barlami mu to chvíľu trvalo. A sprevádzal ho to Ezekiel?

-,,Čo to?" Môj hlas určite prezrádzal môj zmätok.

-,,Dávaj si pozor." Ezekiel pomohol Christopherovi sadnut si -,,Nabudúce by si mal byť opatrnejší."

-,,Budem, ďakujem, že si mi pomohol."  Povedal Christopher a sadol si vedla mňa na lavicu.

Starší sa na mňa s malým úsmevom pozrel a išiel si sadnúť dozadu. Christopher sa pokojne usmial vedľa mňa a začal vyťahovať svoje knihy. No teraz mi bolo jasné, že nepoviem vôbec nič, tak som sa vrátila k cvičeniam.

Ostatní ľudia vchádzali, keď Minúta ubiehala, dokončil som, čo som robil, odložil som si veci a jemne som sa oprel. Pozeral sa na dvere s lícom pritlačeným k stolu, ked som si ľahol na lavicu, keď v nečakanej chvíli do triedy vstúpil Joel so slúchadlami. Okamžite som zdvihol pohľad a sledoval som ho očami, až kým som ho nevidel zastaviť sa vedľa Ezekiela, ktorý nezodvihol zrak, keď prišiel.

Tmavovlasý chlapec si zložil veci a potom sa oprel o stôl a pozeral na mňa. Pozrel som sa dopredu a cítil som, ako mi znova búši srdce. Z toho spôsobu tak intenzívneho pohľadu na mňa sa mi vždy stavali vlasy dupkom, skoro som cítil, ako zo mňa očami strhával oblečenie a dvestokrát ma v duchu šukal.

Nebudem klamať, znelo to strašidelné a vzrušujúce zároveň.

-,,Žiaci." Učiteľka dejepisu ukazala hlavou. -,,Pôjdeme do knižnice pracovať na počítačoch, odložte si veci a poďme dole, prosím."

Keď si zbierali veci, začali sa všetci baviť výrazne hlasnejšie. Vzal som si ten svoj a vyšiel som von s Christopherom, ktorý stále cítil Joelov horiaci pohľad za mnou.