NEVINNÝ [Kniha 1,2 a 3]

ČASŤ 72

Z pohľadu Joela

Ocitnem sa pri vchode do hotela, kde bude stretnutie. Osobne to považujem za riadnu kravinu. Každopádne, Anthony Forkraft bol sakramentsky jasný a povedal mi, že keby som tam bol, bolo by to pre neho užitočné.

Namiesto telefonovania cez Skype ma radšej pošle priamo na stretnutia. Zaujímavé, čo?

Úprimne povedané, nikdy sa mi nezdalo ako dobrý nápad stretnúť sa s dôležitými „podnikateľskými“ ľuďmi v hoteli. V reštaurácii by bolo všetko jednoduchšie, dokonca aj pivnica, park, neviem. Ale nie, musel to byť hotel. Máme vyjednávať alebo mať orgie? Sledujem hodiny a ako vždy som perfektne dochvíľni. Vydychnem podráždene a idem rýchlejšie ku vchodu a aj tak sa nečudujem, že som tam jediný. Ešte raz si povzdýchnem a priblížim sa k recepčnej a pýtam sa na ďalších ľudí, ktorí tam budú, ale ona jednoducho odpovie, že som momentálne jediný, ktorý prišiel.

Neochotne poďakujem, sadnem si na gauč a čakám. V duchu si prezerám, s kým budem tentoraz prítomný. Sakra, zabudol som.

Vytiahnem telefón, odomknem ho a vidím zmeškaný hovor od mojej bábiky. Zdvihnem obočie a odstránim upozornenie, aby som sa dostal k Anthonyho správam a spomenul som si, s kým budem trpieť hodiny sedenia pri počúvaní ich sračiek o drogách, vraždách a tisíckach vecí, pri ktorých zívam.

Pozrime sa. Bol by v úzkom kontakte s Anthonym menom Senil. Oh, poznám ho. Je to bohatý konateľ spoločnosti. Väčšinu času je veľmi zhovorčivý, ale udržiaval seriózny a dokonca zastrašujúci postoj. Aj tak vraveli, že to nebol zlý človek, pôsobil pokojne až príjemne, bol hodný rešpektu. Samozrejme, čisté štebotanie idiotských ľudí.

Skúmam ďalšie meno a na perách sa mi objaví úsmev. Wow, aké prekvapenie. Zdá sa, že známy by sa tiež našiel. Ah Will, šéf veľkej siete obchodných spoločností. Osobne som ho napriek jeho vysokému veku považoval za rozmaznaného frajera, dosť povrchného až snobského, no bol najmocnejší a potil peniaze. Mal v rukách veľkú moc, keďže jeho rodina vždy patrila k bohatým, bol úspešný podľa rodovej línie. Bol však vynikajúcim vodcom a vďaka tomu si získal ich rešpekt.

Už som videl, od koho som dostal egomanickú a trochu ťažkú osobnosť.

Oči mi trochu klesajú, až kým sa nezastavím pri ďalšom mene. Zdvihnem obočie a prečítam si to niekoľkokrát, kým si uvedomím, že je to tá istá osoba, na ktorú myslím. Áno, je to jeden z Anthonyho bratrancov. Matt Quenil

Matt...

Syn mafiana, veľký v sieti prania špinavých peňazí tu na západe. Ale na rozdiel od ostatných nevyzeral tvrdo, chladne, sebecky alebo zastrašujúco. V skutočnosti mal milú tvár a auru, že nedokáže zabiť muchu. Prvýkrát, keď som ho videl, myslel som si, že je to vtip, ale po troch spoločných stretnutiach sa mi podarilo urobiť malé prekvapenie. Aby som bol úprimný, veľmi mi pripomínal Logana.

Tvár ako anjel, ktorý v sebe skrýva krásnych démonov. Ale aj tak mi je jeho prítomnosť ľahostajná, nevyvoláva vo mne konflikty, ale ani emócie. Je s tým ešte jeden menší problém a úprimne povedané, je mi trochu nepríjemné, keď si na to spomeniem. Život je v poslednej dobe naozaj zábavný, ach.

Pamätám si na ostatné stretnutia, ktoré sme mali. Dosť ma sleduje, ale keď ho sledujem ja, druhý odvracia pohľad. Dosť si hrýzol do pier a to ma strašne lákalo.

Aj moja bábika tým získala veľa bodov, okrem toho, že má krásne pery, nedokázal sa rozhnevať pri predstave, že by ho ostatní mohli bozkávať.

-,,Prišiel si skoro, Primentel." Povedal hlas a vytrhol ma z mojich myšlienok.

Zdvihnem zrak a vymením si pohľady so Senilom, Willom a tým Matthewom. Postavím sa a formálne prikývnem, než sa jemne pozriem na Anthonyho bratranca. Hneď ako sa mi s ním stretnú oči, okamžite uhne pohľadom. Svetlohnedé vlasy mu vo vlnách padajú cez tvár, na ktorú sa nervózne pozerá do diaľky. vyčarím úsmev. Jednoducho úžasná korisť.