NEVINNÝ [Kniha 1,2 a 3]

ČASŤ 52

Joelov pohľad:

Od môjho odchodu ubehlo dvanásť dní. Druhá večera bude prítomná na usporiadanie plánov a nápadov. Forkraft a ja sme spali v hoteli, ale nakoniec sme sa usadili v dome. Blížim sa k miestu stretnutia, keď na mňa padne malé prekvapenie, len čo prejdem cez halu.

Alexandryne ruky ma obopínajú okolo krku a priťahujú ma bližšie k nej. V hlave počítam sekundy, kým sa nakoniec s úsmevom oddelí. -,,Kryjem ti chrbát. Som ozbrojená."

Trochu si utriem ústa a pozriem si na dlaň v ktorej mi vložil nejaky papierik, než odišla. Povzdychnem si a nenápadne to vložím do vrecka, kým si nie som istý, že tam nezostala ani stopa po fyzickom kontakte a netrvá mi dlho, kým sa dostanem na miesto.

Druhá miestnosť. Na rozdiel od prvého je o niečo jednoduchšia ako prva, ale to neznamená, že už nie je krásná a luxusný. Tu prevláda svetlomodrá a biela, elegancia a dokonalá finesa v obrazoch, malé sošky a sklenený stolík v strede s rôznymi jedlami výbornej kuchyne a dobrými vínami.

-,,Joel, konečne si tu!" Forkraft ma posunie ďalej. -,,Poď si sadnúť a trochu sa zabaviť. Dáš si pohár vína?"

-,,Ďakujem, Forcraft." Odpovedám s dosť falošným úsmevom a potom si sadnem na jedinú bielu pohovku, ktorá je dostatočne široká pre dvoch ľudí.

Usmeje sa a chytí pohár, aby mi nalial červené víno. Mierne sa ukloním, keď mi ho podáva, a doprajem si luxus ovoniavať ho. Nie je to najlepšie, ale je to prijateľné.

Po malých dúškoch si dávam pozor na rôzne rozhovory. Jeden Forkraft s ďalšími mužmi o obchode, potom Alexandrá stojac vzadu s maskou na ustach. Vyzeralo to trocha ako rúško, no tvrdší material. V tichu vsetkych sleduje, pravdepodobne sa bojí rozprávať aby niekto nespoznal jej hlas. Tretí rozhovor o počasí a štvrtý o ďalšom biznise, o ktorom neviem. Všetci sa zdajú byť hlboko v konverzácii, ale ja zostávam mimo kruhu, ticho sa pozerám a počúvam, kým sa môj pohár vína nevyprázdni.

Dám si kúsok šalátu, ktorý jem v tichosti s ostatnými, a sledujem, ako hodiny napredujú, kým neodbije jedenásť v noci. Vydýchnem si a keďže večera zrejme ešte nie je hotová, keďže prichádza kuchár a vydesene zašepká hostiteľke "večera bude trvať trochu dlhšie", nenachádzam inú možnosť, len s chrčaním vstať a odísť z miestnosti. . Mnohí si nevšimnú môj pohyb, ale aj tak sa rozhodnem zostať blízko, a tak odsuniem sklenené dvere, ktoré vedú na terasu s výhľadom na bazén.

Opieram sa o stenu s novo naplneným pohárom, sledujem osvetlenú vodu a počúvam cvrlikanie cvrčkov v tej teplej a tichej noci. Pohoda je príjemná a likér spolu s atmosférou ma dokážu trochu upokojiť, cítim sa viac pokojne sám ako medzi tým davom ľudí, ktorých nepoznám.

-,,Užívaš si mesačný svit?" Ozval sa hlas za mnou.

Opäť ten parfém a nejaké ruky ma chytili za ruku. Upijem si ešte jeden malý dúšok, než otočím pohľad na Alexandru a sledujem koketné mihalnice a koketné pohľady.

-,,Chceš, aby sme išli niekam inam?" Pýta sa, zdvihne svoje ruky na moje plece a pritisne sa ku mne bližšie. -,,Joel.."

-,,Mám sa tu dobre." Odpovedám tak, že odvrátim zrak späť dopredu. -,,Aby som bol úprimný Alexandrá. Si nebezpečná, mam pocit, že ti nemôžem veriť."

Počujem ten jej príjemný smiech cez masku. -,,Mne môžeš veriť, vždy si mohol. Potrebujem ti ukázať nejaké dokument."

-,,Som unavený Alexandrá."

-,,Chcete ísť do spálne? Nebojím sa, že sa neukážeš na večeru."

Prikývne a odloží môj pohár na malý stolík pred nami. Vchádzame do domu ešte raz, ale tentoraz sa sotva otočili, aby nás videli. Sledujem Alexandru, hore po bielych schodoch v malom oblúku doprava a v tichosti po nich stúpame. Postupujeme chodbami, až kým sa nedostaneme do spálne vedľa ďalšej miestnosti s hnedými dverami.