NEVINNÝ [Kniha 1,2 a 3]

ČASŤ 32

Loganov POV:

Točí sa mi hlava, naozaj sa bojím, srdce ma bolí v hrudi. Joel na mňa držal svoj ľadový pohľad a skĺzol si rukou po hlave, aby zatiahol reťaze, ktoré nakoniec visia. Chvejem sa, keď počujem ich škrípanie, škrípanie, z ktorého ma mrazí na koži.

-,,Máš dve možnosti." Joel trochu potiahne za reťaze, aby sa uistil, že nespadnú. -,,Spolupracuj alebo si to urobím po svojom."

-,,Čo mi urobíš?"

-,,Čo si myslíš, že ti urobím." Na perách sa mu objaví úsmev.

Ťažko prehltnem a zdesené pozerám. Joel položí svoju studenú ruku na moje líce a pretrie si ho a krátko nato zdvihne môj pohľad, aby som sa stretol s tým jeho. Počujem zvuk reťazí a niečo studené, čo sa mi zamotáva do ruky, no napriek tomu nedokážem spustiť oči z jeho. Zaškerým sa, keď cítim, ako ma niečo štípe do kože, stláča a ťažká váha na mojej ruke.

Pozerám sa dolu, pozorujúc svoju ruku priviazanu k tým reťaziam, niektoré silné spony, ktoré umožňujú ich otvorenie, sú zatvorené, čím mi bránia stiahnuť ruku. Prudko ním zatrasiem a počúvam suchý zvuk reťazí dopadajúcich na zem. Joel ma pevne chytil za druhú ruku.

-,,Nie!" Kričím a snažím sa dostať preč, ale s jednou rukou je to ťažké. -,,Pusti ma Joel!"

-,,Cvak." Zasmial sa, keď moja druhá ruka je v pasci. Joel dokonca umiestni visiaci zámok, zhrozene otváram oči. Snažím sa pohnúť oboma rukami, tlačím sa dopredu, ale zastavím sa a znova ma hodí späť. Pozerám sa za seba na dve reťaze, ktoré sú rovnako pripevnené k stene, a hádžem ruky dozadu a nedokážem nimi pohnúť.

-,,Joel!" Kričím a pozerám sa na neho otrávene, ale vyzerá veľmi pokojne. -,,Toto nie je vtipné!"

-,,Ono to nemá byť. "  Začne sa pohybovať smerom k rohu miestnosti a rýchlo vytiahne na stôl čiernu pláštenku. -,,A aspoň pre teba to nebude."

Mlčky sledujem jeho chrbát. Pozerám sa na svoje nohy, ktoré sú aspoň voľné. Rozhliadam sa po niečom, čo by mi mohlo pomôcť oslobodiť sa, ale s rukami spútanými pevnými reťazami mi to situáciu veľmi neuľahčuje. Znovu plesknem reťazami o zem a vzdychnem. Čo do pekla robí Joel!

-,,Dobre." Nakoniec prehovorí tak, že tlačí nohou na stôl na kolieskach, stôl sa šmýka takmer až ku mne. -,,Myslím, že toto by bolo dobré miesto na začiatok."

Začať? Čo začať!

Prižmúrim oči na stôl, ale nevidím, čo je na ňom. Joel podišiel ku mne, vyzliekol si mikinu a vyhrnul si tričko. Ťažko prehltnem, keď vidím, ako sa mu ukazujú svaly a jeho žilnaté ruky idú k tomu stolu, ktorý vyzerá veľmi starý, dokonca hrdzavo.

Pritiahne si stôl vedľa seba bližšie ku mne. Cítim ako mi tuhne krv v krku pri množstve nástrojov na nej. Vystrašene vyskočím a začnem kričať.

-,,Nenuť ma zatvoriť ti ústa." Joell sa usmieva.

-,,Si chorý šialenec..." Zašepkám cítim, ako sa mi trasie telo.

Znova sa pozriem na stôl. Nachádzajú sa tam zámky, nože všetkých druhov veľkostí, sekery, nožnice, špendlíky, skalpely, vreckové nože, švajčiarske nože, kuchynské nože... všelijaké ostré predmety. Cítim sa ako v krvavom mäsiarstve a pozerám to všetko, ako v skutočnom horore.

Joel v tichosti skúma každý predmet, kým sa nedotkne žiletky, pohrá sa s ňou trochu v rukách a opäť ju nechá na stole. Jeho ruky teraz smerujú k skalpelu, ktorý tiež berie do rúk.

-,,NIE!" Zakričím na neho, keď sa začne približovať. -,,JOEL NIE!" Tentoraz začínam plakať. -,,BUDEM POSLÚCHAŤ SĽUBUJEM! PROSÍM ODPUSŤ MI! JOEL NIE!"