NEVINNÝ [Kniha 1,2 a 3]

ČASŤ 46

Loganov pohľad:

Čo tu kurva robia? -,,Dobrý večer." Pozdravil som sa.

Joel si ma potichu prezerá a nadvihne obočie. Pozerám za ním na jeho rodičov, ktorí sa na mňa tiež pozeraju s úsmevmi. Okamžite prehltnem ťažko.

-,,Prosím vstúpte."

-,,Ďakujeme Logan." Pani Primentelová potichu povie, Joel uvoľní cestu jeho rodičom a Ezekielovi aby išli prví.

Okolo prejde pani Primentelová,  jej priateľ a Ezekiel, ktory mi venoval úsmev, než videl Christophera. Môj najlepší kamarát okamžite odvrátil pohľad a išiel bližšie k svojmu otcovi. Otočím sa späť k Joelovi, ktorý sa na mňa pozerá.

-,,Vadí ti, že tu som?" Pýta sa zvláštne veľmi pokojným hlasom.

-,,Nie, úplne v pohode." Odpovedám.

-,,Dnes večer vyzeráš dobre."

-,,Ďakujem." Odpoviem a snažím sa znieť pokojne. -,,Ty tiež."

Zdá sa, že jeho tmavé oči trochu žiaria, až ma konečne pustí. Rýchlo kráčam do obývačky a za mnou Joel. Hostia sa navzájom rozprávajú.

Kútikom oka sa pozriem na Joela, ktorý hľadí na Sebastiána a on na neho tiež. Ich pohľady sa spájajú s takou intenzitou, že sa nemôžem ubrániť pocitu dusenia a rozbehnúť sa k Sebastiánovi a sadnúť si vedľa neho. Joel nakoniec uhne pohľadom a podíde k rodičom, aby si v tichosti potriasol rukou so všetkými hosťami.

- Kyle, Edgar a toto je pan Derek.- Predstavuje moja matka.

Rozprávajú s úsmevom. V tichosti si podajú ruky a Joel si ide sadnúť oproti mne, blízko svojich rodičov a Ezekiela, ktorí sú blízko nej a Aline matky. Zjavne pokračujú v rozhovore o obchode s vínom, o ktorom Kyle rozpráva a ostatní pozorne počúvajú.

-,,Chlapci." Zavola moja matka. Sebastián, Ezekiel, Christopher, Joel a ja sme sa otočili. Moja matka stojí a usmieva sa vedľa pani Primentelovej, ktorá sa vedľa nej zdá byť veľmi šťastná, hoci jej oči zostávajú upreté na mňa.

-,,Môžete ísť na terasu, je tam občerstvenie pre vás, nemusíte byť medzi nami. Keď bude večera zavolám vás."

-,,N-nie..." Zašepkám.

-,,Áno." hovorí Sebastiana s úsmevom. -,,Znie to fajn.."

Ostatní sa smejú. Postaví sa a s úsmevom sa na mňa pozrie. Pozrel som sa na Ezekiela a Joela, ktorí vyzerali trochu zmätene, ale Ezekiel konečne vstal. Rozlúčim sa a vyjdeme z kruhu, Joel pomaly vstane bez toho, aby zo mňa spustil oči.

Ezekiel zostáva ticho ako Joel. Zahryznem si do pier a pozriem sa na Sebastiána, ktorý pokrčí plecami. Vzdychnem a signalizujem im, aby ma nasledovali. Prechádzame chodbou, až kým Joel nezastaví pred dverami, pri ktorých ostatní zastavia.

-,,To je tvoja izba, nie?" Pýta sa a poukazuje na to, ako málo je vidieť.

-,,Áno." Odpovedám mierne nervózne. -,,Prečo?"

-,,Poznám tvoju mikinu." Odpovedá pokojne. -,,Je to jedna z tvojích obľúbených."

Podídem k nemu a pozriem sa dovnútra. V skutočnosti mi v otvorenej skrini visí hnedá mikina, ktorú nosím takmer stále. Prehltnem a ustúpim. -,,Áno." Odpovedám.

-,,Poďme ďalej." Znova som sa pohol vpred, ale až potom som si všimol, ako sa Joel otočil, aby videl Sebastiána s malým úsmevom a on jednoducho zdvihol obočie. Ezekiel zostáva vzadu a pozerá na Christophera, ktorý sa mu vyhýba pohľadom.