NEVINNÝ [Kniha 1,2 a 3]

ČASŤ 28

Loganov pohľad.

Pokojne som si vyležával na lehátku a užíval som si túto jedinečnú chvíľu, ktorú zažívam prvýkrát v živote. Dobre...možno premýšľam o tom kufri so sexuálnymi hračkami, ale zároveň si užívam slnko, ktorý jemne opaľuje moju bielu pokožku a vysoké palmy, ktoré dodávajú miesto neuveriteľnu exotiku. 0

-,,Tu je pre vás Piña Kolasa. " Napoj položil priateľský čašník predo mnou.

-,,Ach nie, nič som si neobjednal."  Zložím si slnečné okuliare a usmejem sa na neho.

-,,Posiela vám to jeden muž." Naznačil.

-,,Čo?" Rýchlo som sa obzrel. -,,Ste si istý že to nie je chyba?"

-,,Nie, nie. Muž ma poslal priamo za vami." Odpovedá s hlasom trochu hlbším hlasom.

-,,Oh..." Moje líca sčervenajú a beriem nápoj hanblivo. -,,Tak ďakujem."

Usmeje sa a odíde. Pozerám sa na nápoj, ktorý má v jednej časti pohára umiestnený roztomilý modrý dáždnik a čerešňu. Napijem sa zo slamky a na tvári sa mi rozleje úsmev. Je to naozaj dobré.

Opäť po niekom prehľadávam okolie, ale zdá sa, že nič nenasvedčuje tomu zvláštnemu obdivovateľovi, ktorý mi posiela piñakolády. Zdvihnem ramená a znova sa opriem, po malých dúškoch svojho nápoja čítam knihu, ktorú som sa rozhodol vziať so sebou. Čítam a čítam niekoľko kapitol, až ma unaví a chcem ísť konečne k moru, zdá sa, že sa cítim pripravený. Aj keď sa bojím...videl som veľa filmov o žralokoch.

Položil som knihu vedľa svojich vecí a vyzliekol som si bielu košeľu, ktorú som mal. V nahom trupe a hnedých sandáloch sa začnem pohybovať vpred a opakovane si česať vlasy dozadu, kým sa nedostanem k piesku.

Začínam po ňom chodiť, prekvapený, aký je mäkký a teplý. Bolo to ako chodiť po perí, bolo to jemnejšie a ľahšie ako zem a rozhodne príjemne. Kĺže po mojej pokožke a zanecháva len pár malých zrniek piesku, milujem to.

Vyzúvam si sandále, keď cítim na tvári najteplejší vánok a nad hlavou šklbajú vtáky. Pomaly sa posúvam smerom k moru, oči mám upreté na tie vlny, ktoré sa tvoria a penu, ktorá ich sprevádza.

Voda sa dotkne bruška mojich nôh a potom ustúpi a vytvorí zvláštny zvuk, ktorý ma uvoľní. Pokračujem, až kým necítim vodu okolo členkov a tam sa konečne cítim stratený, chystám sa bežať hlbšie, ale ruky na mojich ramenach ma zastavia.

Vyskočím a pozriem sa cez rameno na strašne pekného hnedovlasého muža, ktorý sa na mňa s úsmevom pozerá. Jeho ruky sa pomaly oddeľujú od môjho tela a on stojí vedľa mňa.

-,,Prepáč, nechcel som ťa vystrašiť." Komentujte. -,,Ale na tvojom mieste by som pred skokom do vody počkal, kým trochu ustúpi príliv."

Sledujem, ako sa predo mnou tvoria veľké vlny.

-,,A ako dlho to bude?" Spýtal som sa. Naozaj neviem o týchto veciach nič.

-,,Myslím, že za pár hodín." Komentuje pozorovanie mora. -,,Zatiaľ môžeš byť v bazéne alebo pokračovať v opaľovaní."

Nadvihnem obe obočie a s úsmevom sa naňho pozriem.

-,,Ako si vedel, že som sa opaľoval?" Nebudem mu predsa vykať, vyzerá naozaj mlado.

-,,Dáš si k tomu ešte Piñakoládu?"

-,,Tak to si bol vy..."

-,,Dal by si prednosť Clamato? Môžem ti kúpiť aj ten."