NEVINNÝ [Kniha 1,2 a 3]

ČASŤ 54

Ezekielov pohľad:

Zistil som, že stále jazdím po diaľnici, kým nedorazím do mesta. Dávam si veľký pozor a neustále kontrolujem, či sa v blízkosti nenachádza polícia. Čakám ešte chvíľu, kým sa konečne priblížim k ulici a postavím sa pod most. Vytiahnem telefón, aby som skontroloval čas, našpúlim pery, keď vidím, že meškám dvanásť minút, stále prosím, aby tam bol Christopher.

Celé dni som rozmýšľal, či to urobiť alebo nie. Bol to obrovský risk, neviem ako bude reagovať. Nesmie vedieť, že som tiež „zmiznutý“, keďže by sa ma začala hladat políciq. Navyše by mi neodpovedal. Takže? Áno, je to riziko. Je riskantné vidieť ho a rozprávať sa s ním, ale myslím si, že viac už neznesiem.

Nakoniec ho vidím pri stene a telefón v ruke sa pozerá na všetky strany. Ponáhľam sa k oknu spolujazdca, aby som ho stiahol. Rozbehol som sa k nemu.

-,,Chris!"

Odvracia pohľad, jeho oči ma hľadajú, až kým ho nakoniec neprekročíme. Potichu prepne telefón a pristúpi k nákladiaku bližšie pričom si natiahne čiernu kapucňu mikiny, kým nebude vpredu. Chytím ho za zápästie aby bol bližšie k nakladiakiu vedľa ktorého stojím.

-,,Nedotýkaj sa ma!"

-,,Ďakujem, že si ma počkal." Usmievam sa, no na jeho tvári nie je ani náznak radostí, že ma vidí.

-,,Nie je to kvôli tebe, povedal si, že má odvezieš k môjmu strýkovi!"

Pozriem sa naňho a vidím, že má oči mokré od sĺz. Využijem to, že sme zadržaní a pokúšam sa ho chytiť za ruku, no akonáhle sa ho dotknem, okamžite ju odoberie a opovrhne sa na mňa pozerá.

-,,Prepáč, Chris, chápem ze to je pre teba ťažké."

-,,Nemáš ani potuchy!" A nakoniec jeho hlas vybuchne. -,,Stratil som svojho otca Ezekiel! MÔJHO OTCA! Moja matka zomrela, keď som bol malý! SOM SÁM! LOGAN JE STRATENÝ A URČITE MŔTVY!"

Pri jeho slovách ma okamžite zamrazí.

-,,MŔTVY! MÔJ NAJLEPŠÍ KAMARÁTI JE MRTVÝ!" Kričí a dusí sa slzami.

Vzlykám silou a bolesťou, ktorá mi láme dušu.

Cítim, ako mi narastá hrča v hrdle, keď cítim, ako stále viac a viac skĺzne do svojej melanchólie. Chcem ho objať, no naďalej mi zabraňuje dotknúť sa ho.

A vďaka tomu vidím, aké je to slabé a zraniteľné. Christopher Diaz s chladnou maskou, ktorá v sebe skrýva citlivého a krehkého Christophera.

Sakra... ako som sa vôbec mohol odvážiť urobiť to, čo som mu urobil? Čo som to kurva urobil! Čo som urobil?!

Nikto neprechádza, slnko svieti absolútne a nie je ani jeden obláčik. Je príliš krásne počasie na to, čo sa práve deje. Nemám silu, nemôžem! nemôžem!

Aj tak sa zlomím a tiekli mi slzy. Slzy ľútosti, bolesti a znechutenia. Znechutenie za to, čo som urobil tomuto úbohému chlapcovi, ktorý si to nezaslúži... Christopher... som hnusný.

-,,Chris, prepáč ja-" Preruší ma.

-,,NIE! DOST EZEKIEL, PRESTAŇ TOĽKO KLAMAŤ!" Kričí s horkými slzami. -,,ZNEUŽIL SI MA A NADROGOVAL! KURVA ZOMREL MI OTEC, VŠETKO KVÔLI TEBE A KVÔLI TOMU, ŽE SI VSTUPIL DO MOJHO ŽIVOTA AJ KED SOM TI NEDAL ŽIADNE PRAVO!!"

-,,PREPÁČ!" Kričím a cítim, ako sa mi pri pohľade na jeho vlastné slzy tisnú. -,,PREPÁČ! PREPÁČ CHRIS, PREPÁČ!"

Kričí cez slzy, kričí a kričí úplne zlomený. Začne kráčať preč, no ja sa rozbehnem za ním a chytím ho za zápästie, no okamžite ma odstrčí a venuje mi silnú facku, z ktorej otočím hlavu na stranu.