NEVINNÝ [Kniha 1,2 a 3]

ČASŤ 30

Loganov pohľad:

Slnko prúdi cez celú miestnosť a obklopuje miestnosť dusivou farbou. Zahryznem si do pier a očami vydesene prezerám miestnosť, keď vidím odhodené šaty a na posteli úplný neporiadok, ledva zakryjem svoje nahé telo rohom tenkej bielej plachty.

Konečne naberiem odvahu a otočím sa do stredu postele. Prebehne mnou mráz, keď vidím Joela, ako tvrdo spí vedľa mňa, ruky má zaborené pod bielym vankúšom a čierne vlasy mu padajú po celej tvári.

Jemne kráčam očami po jeho tele a všímam si aj jehobkrásnu nahotu, pri ktorej sa nečervenám.

Zhodím zo seba plachtu a trocha sa postavím na nohy, keď sa snažím opäť udržať rovnováhu. V úplnom tichu sa presuniem do kúpeľne, kde zatvorím dvere a opriem sa o ne a cítim, ako ťažko dýcham.

Sakra... Zalapám po dychu, keď bodavá bolesť obklopi moju ruku.

Presuniem sa k umývadlu a naplním si ruky vodou, než si ich priložím k tvári a dôkladne sa umyjem. Zavriem oči a natiahnem sa po uteráku, aby som sa utrel, pričom predmet nechám len pri nose, keď som šokovane vytreštila oči.

Oh... kurva...to bolí.

Viem, že to môže byť aj horšie, ale nemôžem si pomôcť, ale na mňa to zapôsobilo. Mám nejaké cucfleky na ramenách, krku, nejaké škrabance, ktoré sa hojili počas noci. Odhodím uterák a otočím sa, pozerám sa cez rameno, aby som sa pozrel na svoj chrbát v zrkadle. Vidím tam dve červenkasté značky a hneď sa mi vynorila spomienka na nôž.

Chvejem sa, len keď si na to spomeniem. Sakra, čo som urobil? Čo sa stalo?

Vrátim sa tvárou k zrkadlu, trochu sa nakloním, aby som si lepšie prezrel svoju tvár, ale nezdá sa, že by na nej boli nejaké stopy.  Vydýchnem si a moja myseľ akoby nechcela začať pracovať.

Som úplne prázdny.

Rýchlo opäť v tichosti opúšťam kúpeľňu a strašidelnými očami prezerám izbu. Trasie sa mi bolestivá ruka, keď chytím oblečenie zo zem a ukladám ho do klbka do skrine, teraz tu nie som, aby som ho zložil alebo uložil do samostatných vriec. Nechcem vidieť nič, čo by mi pripomínalo, čo sa stalo v noci, nechcem si vôbec nič pamätať!

Dávam si na seba župan. Vydám zo seba frustrované zavrčanie kboli ruke a presuniem sa k balkónovým dverám so založenými rukami, keď hľadím do nekonečna. Moje oči zablúdia k ostatným budovám a slnku, ktoré určite vychádza nado mnou, ale nevidím ho. Ale vzhľadom na intenzitu, s akou sa more a piesok lesknú, viem, že sa budem musieť veľmi dobre prikryť, ak sa nechcem spáliť.

-,,Logan..." Počujem, ako hlas vyšiel s chrapľavým lapaním po dychu, z ktorého som okamžite naježil. Ťažko prehltnem, neodvážim sa otočiť.

Okolo seba počujem jemný pohyb a ťažkú ​​auru. Otrasiem sa dvakrát toľko, trochu sa prehnem v chrbte, keď cítim teplé pery na svojich pleciach a dáva čudný bozk. Ten elektrizujúci pocit ma hlboko obklopuje, cítim, ako mi Joelové pery šúchajú pokožku ako jemné pierko, stúpajú vyššie a vyššie, až sa dostane na moje líce a tam ma znova pobozká.

-,,Prečo si vstal tak skoro?" Spýta sa chrapľavo, no ja mám oči upreté na miesto, na ktoré sa ledva dokážem sústrediť. -,,Myslel som, že sa zobudím prvý."

Dobre. Čo by som mal povedať po sexe?

Potrebujem pomoc.

-,,Nebol som únaveny." Odpovedám nakoniec. -,,P-pravdepodobne to b-bolo tým slnkom."

Joelové pery sa konečne oddelili od mojej pokožky, teraz cítim, ako ma jeho ruka vedie, aby som sa otočil, aby som ho videl. Pozriem sa dole a sotva mu vidím bradu, no zdvihol mi pohľad rukou.