NEVINNÝ [Kniha 1,2 a 3]

ČASŤ 69

Z pohľadu Logana

Nasledujúce ráno sa pripravím tak nenútene, ako len viem, a snažím sa presvedčiť samého seba, že je len každý iný deň. Nie je sa čoho báť, všetko bude v poriadku, je to jednoduché stretnutie.

Vydýchnem si a naposledy som si upravil vlasy, než som našpúlil ústa a upravil si bielu košeľu, ktorú mám na sebe. Upravujem si aj nohavice a po pár sekundách konečne schmatnem kľúče a mobil na odchod z bytu.

Prechádzam sa ulicami, až kým sa nezastavím pri stene a nasadím si slnečné okuliare. Zostanem tak niekoľko sekúnd, kým sa pozriem hore a neuvidím Joela na druhej strane ulice a koketne si hryzie pery.

Možno si to neuvedomuje, ale vyzerá neuveriteľne príťažlivo. Sústreď sa Logan!

Trochu prikývne a blýska sa šibalským pohľadom. Opätujem gesto a začnem kráčať vpred s vedomím, že odteraz ma bude nasledovať. Do určitej miery sa cítim bezpečnejšie a nemôžem si pomôcť, ale pozriem sa na neho trochu cez rameno, než si povzdychnem a pokračujem v chôdzi tam, kde mi Elliot povedal. Trošku sa mi trasú nohy a som nervózny, očakávajúc to najhoršie. zomrieť?

Dobre. Dnes je pekný deň, takže je dobrý deň na smrť. Žiadny dobrý sex, ale mŕtvy.

Čo ma to len napadlo?

Trochu pokrútim hlavou, aby som zostal sústredený a prechádzam ulicami tak rýchlo, ako len viem, kým neuvidím reštauráciu pretínajúcu ďalšie bloky pred sebou. Zastavím sa a potichu čakám, kým sa Joel postaví vedľa mňa. Pohladí ma po ramene, čo spôsobí, že sa naňho pozriem, no ja som odvrátil pohľad, aby si to nevšimol.

-,,Aký je plán?" Spýta sa, nastaví si slnečné okuliare a oblizuje si pery.

-,,Počkaj, kým sa veci nevymknú spod kontroly." Usmejem sa. ,,Cítim sa ako celebrita."

-,,Ah hlupák." Joel mi venuje smiešny pohľad, než prehovorí vážne. ,,Čo ak áno?"

-,,Utečieme." Odpovedám skôr, ako urobím krok, ale on ma zastaví tým, že ma chytí za ruku. Otočim sa.

-,,Ty bež, ja strieľam." Odpovedá s úsmevom.

-,,Pojeb ma." Odpoviem a zdráhajúc sa.

-,,Celú noc." Zašepká a nakláňa sa ku mne so špinavým úsmevom.

-,,Už..." Trošku na neho zatlačím a začnem hľadať Elliota, ale som príliš ďaleko, aby som ho videl. Trochu prižmúrim oči.

Zhlboka sa nadýchnem, aby som na nič neodpovedal a nakoniec sa mi podarilo prejsť cez ulicu. Kráčam v priamom smere, vyhýbam sa pár ľuďom, kým sa nedostanem do reštaurácie. Tam vidím Elliota sedieť pri stole a s určitou netrpezlivosťou hľadí na hodinky.

Vstúpim a veľmi opatrne si pred neho sadnem, až kým nebudeme tvárou v tvár. Elliot sa trochu usmeje a ja si dávam dole slnečné okuliare a čakám, kým začne.

-,,Elliot, pravda je taká, že tu nechcem byť dlho, takže..." Trochu nakloním hlavu. -,,Ocenil by som, keby si začal, prosím."

-,,Jasne." Prikývne.

Zdržím sa odpovede na čokoľvek a prikývnem.

Povzdychne si.

-,,Dobre. Myslím, že už vieš, kto je môj otec, však? Áno, samozrejme, že vieš." Začína nervózne.

-,,Derek Sullywani." Stále na neho hľadím a čakám, kedy bude pokračovať.

-,,Môj otec ťa už nejaký čas hľadá Logan. Viem tušiť prečo, ale úprimne, nechcem, aby ti to ublížilo. Žiadny druh poškodenia." Povie mi a uprene na mňa hľadí. -,,Musíš si myslieť, že nie som niekto, komu sa dá veriť, samozrejme. Ale Logan, nie som tvoj nepriateľ."