Only one signature... 2

15. - rôzne chute

Úprimne som myslela že, ak sa s ním vyspím, už nebude taký ako doteraz. No on je ešte lepší. Teda, zatiaľ.

„Ruky hore." zavelil keď prišiel.
Poslušne som ruky zdvihla. Navliekol na mňa jeho veľké čierne tričko.

„Nerád to robím, ale keby tu niekto vošiel a našiel ťa tu takto, asi by mali podozrenie." znova mi dal pusu na čelo a zdvihol si ma ako princeznú.

„Mám tu s tebou ostať?" opýtal sa keď ma prikryl paplónom.

„Nie, netreba. Zvládnem to tu. Choď sa najesť a buď s nimi. Vrátim sa keď mi bude lepšie." usmiala som sa naň spokojne.

„Takže ti je stále zle?" sadol si ku mne na posteľ a chytil ma za ruku.

„Trochu, ale neboj. Zavolám ti, keby niečo. Číslo viem." zasmiali sme sa.

„Dobre, ak by sa čokoľvek dialo voláme si." usmial sa na mňa. Postavil sa, sklonil sa ku mne a znova ma pobozkal, tentokrát na pery. Znova som sa usmiala.

„No ale ten cucflek na tvojom krku. Ten sa teda vydaril." vychvaľoval sa. Musela som sa zasmiať.

„Máš krásny úsmev."

„A ty krásne pery." oplatila som mu kompliment.

„Dobre tak idem. Prinesú ti o chvíľku lieky. Len pre istotu. Neovuluješ však?" spýtal sa.

„Hmm, už dnes ráno nie." spokojne som sa naň usmiala. Jemu zase úsmev poklesol.

„Takže si ovulovala keď sme spolu spali?" spýtal sa ma rozrušene. Už chápem prečo sa prestal usmievať.

„Och kurva. To mi chceš povedať že, som tehotná?" prikryla som si ústa rukou.

„Nie, len v to dúfaj. Uvoľni sa a pokús sa z toho vyspať."

„A-ale čo potom?! Čo ak som tehotná?" začala som stresovať.

„Kľud. Dýchaj. Vyspi sa z toho a zajtra uvidíme ako to bude. Ak ti príde niečo podozrivé pôjdeme k doktorovi." znova si vzal moju ruku a jemne ma škrabkal pozdĺž nej.

„Ale žiadne ihly!" nastavila som podmienku.

„Žiadne ihly. Sľubujem." pobozkal mi čelo. „Teraz už spi."

Upravil mi paplón a odišiel.
Ruky mi skĺzli na moje nahé brucho. Čo ak, je tam už dieťa?

CHRISTIAN'S POV

Zavrel som ju v izbe. Po ceste som povedal Loren aby jej priniesla nejaké lieky od bolesti brucha. A že ak by sa niečo stalo nech mi dá vedieť. Nerád by som ju nechal samu. Takže som ju tam pre istotu poslal.

No a ten sex. Ten bol jeden z najlepších. Myslel som že na ňu budem musieť ísť pomaly ale nechala to na mňa. Samozrejme že by som šiel aj tvrdšie, ale nechcel som ju vystrašiť. Možno na ňu na budúce viac pritlačím.
Neviem či im niečo poviem asi nie. Kým si nebudem istý ako je na tom nič hovoriť nebudem.

„Dobre ráno." pozdravil som keď som vošiel dnu.

„Dobré!" zborovo ma odzdravili.

„Kde je Jasmína?" spýtala sa Karin. Práve osoba, ktorej sa nedá klamať.

„Prišlo jej zle. Asi niečo včera zjedla." dúfam v to.

„Aha, a zvracala?" ustráchane sa ma opýtala. Viem že sa majú radi, a som za to rád.

„Hej raz. Poslal som jej po Loren lieky." upokojil som ju.

„A nemohlo to byť vyvolané naschvál?" priplietol sa do toho Oliver. Spočiatku som ho nechápal ale neskôr mi došlo na čo narážal.