Only one signature... 2

11. - ďalší člen rodiny, alebo dvaja?

„Toto by sme nemali robiť Christian," prehovorila počas toho ako som jej začal sťahovať šaty spolu s nohavičkami smerom dole.

„Pozri ak ide len o tvoj strach, tak sa nemáš čoho báť. Budem jemný, sľubujem. V tomto mi môžeš veriť." pozrel som sa jej čo najhlbšie do jej očí, čo najhlbšie ako mi len dovolila, aby som ju mohol prečítať.

„Nejde o mňa, o strach, dokonca ani o nás! Skôr o okolnosti."

„Čo? Aké okolnosti?" nechápal som. Jemne sa nad tým zasmiala.

„Veď zabúdaš kde sme? Mali by sme ísť za nimi. Určite im všetko Oliver vykecal, a teraz si myslia, že spolu šukáme. A hlavne, sú tam hostia vravel si, že po hlavnom jedle si s nami prídu dať dezert dve ženy či čo." vysvetlila a prehrabla si vlasy dozadu.

„To máš pravdu. Ale dnes sex bude jasné?" s povzdychom som súhlasil, ale len tak ľahko sa nevzdám. A hlavne si myslím, že ak sa mi bude po izbe promenádovať v týchto sexi šatách, určite to nevydržím. Takže sa prakticky len uisťujem a pripravujem ju na to.

Ostala ticho.

„Čakám." prstom som jej do stehna kreslil malé krúžky.

Stále ticho.

„Dobre. Tak fajn. Poďme už." rýchlo som sa postavil a pomohol jej, znova sa navliecť do šiat.

„Takže som to pochopila dobre, že sex nebude." prehovorila keď som zavrel za nami dvere a chytil ju za ruku.

„Och, nie zlatko. Zabudla si na pravidlo mlčania." pozrel som sa na ňu a potom dopredu, vysmiaty od ucha k uchu.

„Pravidlo mlčania?!" zopakovala.

„Áno." odvetil som rýchlo.

„To vôbec existuje?" pozerala na mňa s neidentifikovateľnou grimasou.

„Vari si o tom nepočula?" záporne kývla hlavou. „Ani v detstve?" divil som sa.

„No očividne nie! Čo to znamená??"

„Mlčanie znamená súhlas." keď som to povedal zasmiala sa.

„Aha, tak toto si myslel! Hej no, to sme si s Harrym hovorili často." smiala sa, kým jej nedošla pointa.

„Ó nie. Ó nie. Nie, nie, nie, nie. Toto ani náhodou. Fuj! Ty si strašne podlý!" oči zúžila do rovnej čiari. Nad jej detským výrazom - keď na mňa vyplazila jazyk, som sa musel zasmiať. Pobozkal som jej ho, a keď som sa odtiahol tvár si zakrývala rukami aby prekryla červeň.

„Ale no tak. Ja sa ti divím, že sa pri mne červenáš, si asi jediná žena v mojom živote." s úsmevom som jej stiahol ruku dole.

„Ale to je nefér! Ty máš viac skúseností!" vyhúkla na mňa.

„Skúsenosti s tebou?! Nie to teda nemám." zasmial som sa. A vymenil som si ju z ľavej strany na pravú, a k tomu ju prekrútil ako keby sme tancovali.

„Koľko chceš mať detí?" narazil som ďalšiu tému.

„Čo?" vypukla do obrovského smiechu.

„Nesmej sa," prerušoval som ju. „Toto je vážna téma!"

„To áno, máš pravdu. Ale tá otázka...." znova ju prepadol smiech.

„Ale noo." prekrútil som očami a zastavil sa v chôdzi. Pritiahol som si ju jednou rukou k sebe.

„Tak?" spýtal som sa jej znovu.

„S tebou?" prikývol som jej. „Ja neviem! Tri alebo štyri?" navrhla s otázkou. Vybral som sa vpred keď som vedel, že už to berie vážne.