Only one signature... 2

24. - horúca čokoláda

„Čo sa stalo?" opýtala sa ma hneď keď som mu zložil.

„Šla si s Rockym von a cestou naspäť si odpadla. Takže si teraz na infúzií aby si sa dala do poriadku. A prepáč ale inak sa to vybaviť nedá."

„Dobre to je už jedno. Ale! Niečo za niečo. Teraz sa so mnou budeš musieť maznať." vyhlásila a pri tom ma umlčala jej prstom na mojich perách.

„Pozri, ak pri tom budeme nahý nemám s tým žiaden problém."

„Čo tu ešte robíme oblečený?" opýtala sa rečnícku otázku. Pretože namiesto odpovede, sme sa začali rovno vyzliekať...

Jej nahé telo si znova položila na moje. Vždy keď bola v mojej blízkosti som musel mať vysoký tep, ale teraz som bol kľudný. Cítil som sa uvoľnene a slobodne. Prekvapivo som ženu, ktorá ležala na mne, úplne nahá, nechcel pretiahnuť ako všetky ostatné. Nebolo to kôli tomu že by ma dostatočne nepriťahovala. Práveže u nej to bolo najintenzívnejšie. Nikdy ma žena nepriťahovala viac ako týždeň vkuse. Vždy som potreboval zmenu. U nej som na ňu ani nepomyslel. Viem že by nebola žiadna, ktorá by mi ju nahradila.
Rukami som ju hladkal a škrabkal na jej chrbte. Občas som jej bozk vtisol na jej čelo alebo vlasy. A o chvíľu som zaspal už aj ja, ako ona na mne do minúty....

„Vstávame. Zobuď si princeznú. Už je obed. Tak vás čakáme." cítil som Karinine nechty na mojom líci.

„Jasne. Choďte jesť. Nečakajte. My dôjdeme... Niekedy." usmial som sa do prázdna keďže som mal zavreté oči.

Cítil som ako sa Karin postavila a o chvíľku cvakli dvere.

„Jasmínka, vstávaj. Už je obed a ty si nič nejedla."

„Ja viem. Ale ty si tiež nejedol. Takže nie som len ja chudinka."

„Ale veď to ani nikto nepovedal. Len hovorím, teraz musíš jesť už za dvoch." pohladil som jej brucho keď sa snažila zapnúť si podprsenku vzadu. Nakoniec som jej ju zapol zatiaľ čo ona si už naťahovala nohavičky.

„Dobre veď idem. Veď sa snažím jesť tak prečo si nervózny?" zamračila sa na mňa.

„Joj, aké zlaté sú tie ženské tehotenské hormóny. Neboj sa nie som nervózny, a ja ti verím. Len hovorím že musíme ísť jesť." zdvihol som jej tričko ktoré sa skopalo na zem. Navliekol som jej ho na telo, počas toho ako sa snažila navliecť do kraťasov.

Vzal som si jej nohy a navliekol jej ponožky. Za tú dobu čo si ona robila vlasy, ja som jej ich hladkal a masíroval.

„Pane bože, to je dokonalé!" hodila sa uvoľnene o posteľ.

„Nie, nie, moja. Nezvykaj si. Musíme ísť." prestal som a nohy jej pustil k zemi.

„Vzal by si ma na ručky?" zatvárila sa ako mačiatko.

„Bože ženská. S tebou ma raz tak sekne. Musím ti ale vydržať do svadby." vzal som ju na ruky. Ona ignorujúc moju poznámku si oprela hlavu na moje rameno.

„Ty si dokonalá." zasmial som sa a dal jej pusu na líce...

„Karin, šla by si s nami k nám domov?" opýtala sa jej Jasmína počas toho ako nám ostatným brali jedlo.

Jasmína ešte stále jedla pretože bola hladná. Nikto jej to nezazlieval. Musí jesť za dvoch a ráno nejedla.

„No jasné! Bude tam aj Harry?!"

„Áno, preto sa ťa pýtam. Harry bude tiež rád." Jasmína sa na ňu usmiala. Ja som jej rukou hladkal stehno.

„Jasné že pôjdem. Ani si sa ma pýtať nemusela. Na ako dlho, a kedy by sme šli?"