Keď som bol už skoro na mieste kde sme mali miesta na sedenie chlapci sa mi v náručí začali smietať a kričať,aby som ich už konečne položil na zem. Zatiaľ som to však neurobil až pokým sme neboli pri ich rodičoch a sestrách.
Posadil som ich na sedačku a sám sa posadil vedľa Chloe. Všetci štyria upreli na nás troch striedavo oči, že sme sa po takej dlhej dobe vrátili späť. Mamka sa spýtala,,Kde ste tak dlho boli a čo sa vám prepana jána stalo,keď sú chalani celý mokrí a ty Harry máš mokré tenisky? Pršalo snáď v tomto vlaku?"
,,Tak trochu áno pršalo." Povedal som a zadíval som sa na chalanov, ktorí si pozerali na svoje mokré topánky. Ja som pokračoval,,Pani Dürllichová a pán Dürllich vaši synovia vytopili jeden zo záchodov. Celá ulička pred záchodom je pod vodou."
,,To bolo od vás veľmi nezodpovedné chlapci to si ešte vybavíme." Začal ich otec a ďalej pokračoval v hrešení svojich synov. Ja som ho prerušil,,Nehrešte svojich synov sú to len deti a pán čo kontroluje lístky sa nehnevá má na to rovnaký názor."
,,Ale aj tak za svoj čin musia byť potrestaný, len ešte neviem ako." Dal si ruky do dlaní a povzdychol si. ,,Možno na to prídete a ak áno, tak to bude to správne čo musíte pre svojich synov urobiť." Ich otec len prikývol a v tichosti premýšľal ako svoje deti potrestať za vytopenie záchodu vo vlaku z Berlína do Frankfurtu. ,,A ešte sa ti ospravedlňujeme za tvoje zničené topánky Harry. Museli byť drahé." Samozrejme aj tie moje zničené topánky ho trápili,tak som povedal. ,,S tým si nelamte hlavu pán Dürllich kúpim si nové." Usmial som sa,ale na ich otcovi som stále videl,že ho trápia.
YOU ARE READING
Vianočné prianie: Zazeknutí na vlakovej stanici ✔️
RandomAdventný kalendár odpočítavanie do Vianoc je príbeh o jednom vianočnom prianí tínedžerky, ale čaká ju mhoho nástrah matky prírody. Podarí sa Chloe splniť si svoje vianočné prianie pomocou zázraku alebo navždy zostane len v jej denníku?
