Z pohľadu Chloe
Po tom čo nám odriekli vlak sme sa rozhodli,že sa pôjdeme vyspať do nejakého hotela. Tu vo Frankfurte sa to s tým snežením trochu upokojilo a my sme tak mohli ísť von a nájsť si hotel. Harry so svojim manažér už komunikoval cez smsky a dozvedel sa,že naša situácia je lepšia,lebo tu tak husto nesneží za to v Berlíne to je extrém a on sa tak nedostane z letiska do hotela,tak nemu neostáva nič iné len prespať na zemi na letisku. Bolo mi ho tak ľúto.
Po desiatich minútach chôdze sme našli hotel pri stanici vošli sme dnu a očarili nás krištáľové lustre, ktoré vyseli zo stropu, zlato hnedý koberc sa tiahol cez celú halu v pások a vytváral tak peknú mozaiku. Na konci bola recepcia,tak sme všetci siedmi podišli k nej a nechali hovoriť Harryho on rozmuel anglicky z nás všetkých najlepšie,keďže je to jeho rodný jazyk. Povedal,,,Dobrý deň hovoríte anglicky, že?"
,,Dobrý deň áno chodí nám sem veľa cudzincom ako vám môžem pomôcť?"
,,Potrebovali by sme tu prespať odriekli nám vlak a deti sú unavené. Bolo by možné požiadať o tri izby?" Recepčná niečo ťukala do počítača a potom povedala.,,Bohužiaľ ste už niekoľkí ľudia za túto krátku dobu čo sú v takej istej situácii a nemáme voľné tri izby,ale len dve."
,,To nebude problém nejako sa podelíme." Recepčná prikývla a podala Harrymu papiere, ktoré mal vypísať.
Z pohľadu Harryho
Keď som po chvíli vypísal papiere recepčná si ich vzala a podala mi dva kľúče. ,,Prepáčte,ale izby sú ďalej od seba,ale to vám dúfam nevadí."
,,Nie nevadi."
,, Dobre takže izba číslo 29 je tu na prízemí a má jednu manželku posteľ a jednu poschoďovú posteľ slúži väčšinou ako pre manželov z dvomi deťmi a druhá izba s číslom 108 je na druhom poschodí a v nej je jedna veľká manželská posteľ,ale je tam miesto ešte na pristeľku, ktorú vám donesieme môžete tam ísť." Prikývol som a poďakoval. Zobrali sme si kufre a ja,Chloe a Evelyn sme išli na druhé poschodie hľadať izbu číslo 108.
Po osprchovaní sme si ľahli do postelí babi hneď zaspali od únavy. Oni dve spolu spali na manželskej posteli a ja som si ľahol na pristeľku bola dosť tvrdá, tak som si nevedel nájsť polohu a premýšľal som nad ránom ja tu vlastne zo sebou nemám žiadne oblečenie okrem toho, ktoré mám na sebe. Možno poprosím pána Dürllich či by mi nepožičial nejaké tričko, nohavice a ponožky. Po zahnaní tejto myšlienky do kúta som zaspal aj ja.
ESTÁS LEYENDO
Vianočné prianie: Zazeknutí na vlakovej stanici ✔️
De TodoAdventný kalendár odpočítavanie do Vianoc je príbeh o jednom vianočnom prianí tínedžerky, ale čaká ju mhoho nástrah matky prírody. Podarí sa Chloe splniť si svoje vianočné prianie pomocou zázraku alebo navždy zostane len v jej denníku?
