Všetko čo bolo treba som splnila a už
mi stačí len počkať 5 dní a potom to už budem môcť povedať.
Ale dovtedy musím mlčať ako hrob. To je asi to najhoršie, ale keď
som to vydržala doteraz, tak ma tých 5 dní nezabije.
Vyšla som von z domu a tam ma čakala
Zsuzsana, George a Jacob."Čautéé!" pozdravila som ich. „No
ahooj." povedali všetci traja zborovo. Jacob držal Zsuzsanu okolo
ramien a obaja sa na mňa usmievali. George prišiel ku mne a dal mi
pusu na líce a silno ma objal. Ja som sa na neho usmiala: „Milujem
ťa." „Aj ja teba zlatko." Zrazu nás ale Zsuzsana vyrušila.
„No decká ideme?" Zsuzsana už mala zasa na tvári ten svoj
typický výraz vždy pred nejakým obradom.Vyzdvihnutý jeden kútik
pier a ten jej úškrn mrchy. „Môžme." odpovedal George.
Zasa sme prišli na naše obvyklé
miesto. Stálo tam nejaké dievča. Pre všetkých známe, pre mňa
cudzia. Na modro prefarbené vlasy dlhé až po pás a na sebe
gotické červeno - čierne šaty strašne jej to pristalo.
Predstavila sa mi ako Ronnie moc sa neusmievala, len mi podala ruku.
Začal obrad, ale po tom ako Jacob znova povedal nejaké verše zo
Satanistickej Biblie sa začalo niečo iné. Hneď čo som videla ako
priniesli malé čierne mačiatko a ako naň namieril Jacob ostrú
dýku, tak som skríkla: „Skonči!!!" Všetci na mňa upriamili
pozornosť a ja som si toho bola plne vedomá, ale teraz mi to bolo
úplne jedno. Rozbehla som sa priamo k Jacobovi, zobrala som mu z rúk
mačiatko a odišla som odtiaľ nadobro preč. V tej chvíli ma
presvedčili o tom, že už k tejto partii nechcem patriť. „Už ma
tu nikdy nečakajte." to bola moja posledná veta. Väčšina ľudí
na mňa len nemo zírala. George prišiel za mnou: „ Láska, čo to
preboha robíš?" Ja som sa na neho naštvane pozrela: „ To sa
akože naozaj pýtaš? Ty nevidíš čo chceli tej mačke spraviť?"
George sa usmial. „Veď by na to nikto neprišiel." Vtedy som sa
už vážne naštvala. S kým som to vlastne chodila? Bol to úžasný
chalan, ale teraz keď ho vidím ako sa tvári a počujem, čo
hovorí, tak mi je z neho naozaj zle. „ Ty si taký nechutný
hajzel!!" On na mňa vyvalil oči : „ Ja som hajzel?" „Ano
ty! Ako môžeš takto s kľudom povedať niečo tak hrozne nechutné?
Ako ti to môže byť jedno? Ako dlho to bude ešte pokračovať a
ako to bude pokračovať? Najskôr mačiatko, potom čo ja viem jeleň
a nakoniec to budú ľudia? To je choré odchádzam a s tebou
končím!!" otočila som sa na päte a odišla som čo najskôr a
čo najďalej.
Mačiatko som si samozrejme zobrala
domov, jediný problém je v tom, že sa mama nesmie dozvedieť, že
tu mám mačiatko, čo bude trošku ťažšie keďže je ešte úplne
maličké a zrejme ani poriadne nevidí a stále píska. Znie to ako
eby plakalo chúďatko maličké. Zašla som dole po mlieko a v
lekárničke som našla striekačku, takže som mlieko trochu
zohriala a nabrala do striekačky, aby som mohla nakŕmiť to moje
malé zlatíčko. Ešte ani neviem aké mu dám meno a dokonca ani či
je to mačička alebo kocúrik Ale ak to bude mačička tak sa bude
volať...
