Ráno som sa zobudila na to, ako George spadol zo stoličky strašne som sa začala smiať. On sa postavil so smiechom a začal ma štekliť. Bolo to od neho hnusné, keďže vie,ako šteklenie nenávidím, ale aj tak som sa smiala až kým neprišli lekári na vizitu a my dvaja na posteli, v tom čase som naňom sedela obkročmo a šteklila som ho. No tie pohľady stáli zato. Hneď ako odišli sme sa znova začali smiať. Dnes ma čakajú už len nejaké vyšetrenia a vybavenie papierov na odchod znemocnice, takže som strašne šťastná.
Keď už bolo všetko vybavené prezliekla som sa tak, aby som mohla vyliezť na ulicu a išli sme preč. George ťahal celú moju tašku s vecami, ktoré mi tam priniesol a nenechal ma pomôcť mu. Nasadli sme do jeho auta. „Kedysi si kúpil auto?" spýtala som sa ho. Lebo vážne si nepamätám,že by nejaké mal. „To je od otca, pretože mi jeho svadbu oznámil tak, že mi hodil kľuče a povedal, že sa ide oženiť a to bolo všetko. Povedz, kto by to neprijal?" „Hmm Zoe." povedala som.Počkať Zoe! „Kde je Zoe?" nervózne som sa spýtala. „Zoe jev poriadku." ubezpečil ma George a pokračovali sme v ceste.Stavili sme sa na kávu a potom sme pokračovali ďalej. „Počkaj,kam ma to berieš?" netušila som kam ideme keďže tadiaľto cesta ku mne domov neviedla. „Nechaj sa prekvapiť." prehovoril milo sa usmievajúci George. O pár minút na to sme stáli pred kapučínovohnedým domom. George zaparkoval, otvoril mi dvere na aute a znova zobral všetky moje veci. „Čí je ten dom?" spýtala som sa.„Náš." „Počkať...čo? Náš? A nejdeš na to nejako rýchlo? Sotva pred týždňom som ťa chcela umlátiť stoličkou na svadbe a teraz máme spolu bývať?" „Ale veď si ma nebila stoličkou."nechápavo povedal George. „Ja viem, ale chcela som." uškrnula som sa na neho. On mi úškrn opätoval a k tomu tak idiotsky žmurkol jedným okom. „Tak tento výraz od dnes oficiálne nenávidím."oboznámila som ho so svojimi myšlienkami. „Tak to aby si si naň zvykla láska budem ťa ním totiž trýzniť celý život." znova sa tak zatváril a vyplazil jazyk. „Decko." povedala som odmerane a kráčala ku dverám. Keď sa mi uráčil odomknúť a otvoril dvere oproti nám bežala Lilly. Zohla som sa pre ňu a zobrala som ju na ruky. „Ajooj moja maličká." usmiala som sa na moju mačičku. „Ako vidím, tak si ma sem už stihol presťahovať. Kde je Zoe?" spýtala som sa znova. „U našich rodičov. Ale neboj nechali ju chodiť na umeleckú školu a platiť jej ju budú oni."povedal George nervózne. „Aha. Dobre. A oni sa...vzali?" spýtala som sa šokovane. George iba prikývol. Milé, že im dcéra ležala v nemocnici, ale oni radšej išli k oltáru po svoje áno a nakoniec ešte...ale to je jedno bol to ich deň. A bol pri mne George aj keďsa občas správa ako magor, ale mám ho...milujem ho.
........................................................................................................................................................................
Ďakujem všetkým za podporu :3 Táto časť je o ničom, lebo sa mi nechcelo a hlavne som nemala nápad, ale dúfam, že v ďalšej časti vám to vynahradím. A verte, nič nie je také, aké sa na prvý pohľad zdá :*
Vaša Ivori <3Flower :)
