Radšej nie...

Faloš bez hraníc

„Lilly!" aká je zlatučká.Obtrela sa o mňa svojím čiernym kabátikom a spokojne priadla.Trochu podrástla a dokonca už aj sama jedla a behávala mi po izbe.Najobtiažnejšie bolo udržať ju v kľude keď bola doma moja mama,pretože ak by zistila, že tu „načierno" držím mláďa mačkyurčite by ju vyhodila z domu. Ona bola k zvieratám vždy tak trochubezcitná a mám pocit, že v takej situácii, v ktorej som bola jaby sa ona radovala ak by ju zabili, alebo by jej to bolo jednoduchojedno. Mne je zasa jedno, že som im zhatila plány na vtedajšívečer.

Keď nebola mama doma, tak som Lillybrávala na záhradu aby sa trocha prebehla, lenže väčšinu časus ňou v poslednom čase trávi Zoe, pretože ja chodím do práce. Akeby do jednej. Okrem toho, že pracujem v reštaurácii som začalapracovať aj na Zmrzline a predávam ju malým ufňukaným deťom,zamilovaným párom, dokonca sa mi tam niekedy navalia aj celérodiny. Ku podivu to celkom stíham a dokonca v noci aj spím. Úlohysi robím keď som na zmrzline, pretože tam nie je tak veľa práce.Niekedy tam len tak hodinu sedíte a čakáte kedy sa niekto budeunúvať kúpiť si aspoň jeden kopček zmrzliny. Mame začalo byťcelkom jedno kam chodievam, pretože si našla priateľa a celé dni,keď teda práve nie je v práci, je s ním. Volá sa John. Keď ho knám priviedla aby ho s nami zoznámila ja som sa rozplakala. John jev pohode ale mne to bolo aj tak ľúto. Nikto mi predsa nemôženahradiť otca. (Pre tých čo ma poznajú v reále-toto jedomyslené :D ) A Zoe? Tej tobolo ešte viac ľúto. Nie že by tam pred nimi plakala, alebo niečotaké, ale videla som na nej, že s Johnom nechce mať nikdy ničspoločné aj keď išlo len o našu mamu. Proste na neho aj na ňuhádzala samé nenávistné pohľady a niekedy odvrkovala. Na mamebolo vidieť, že ju dostatočne štve, pretože chcela aby simyslel, že sme úžasná usporiadaná rodinka, ktorá nepozná ničlen smiech a radosť, že sme dobré študentky a ako sa všetky mámeradi. No faloš! Toľko faloše predvedenej za 5 minút som eštenevidela a už ani neuvidím. Dúfam. Musela by som ľuďom okoloseba vyškriabať oči. Prípadne by som začala kričať na mamunech sa nehraje na niečo čo nie sme. Ale bolo mi to takpovediacjedno aspoň svoju pozornosť už nevenuje nám, a našim chybám alesvojmu „pánovi dokonalému" to je pre mňa riadne plus.