Sedela som v izbe, mama v kuchyni zúrila lebo sa jej pripálila pizza, ktorú robila už nejaký ten čas. Zrazu mi niekto zaklopal na dvere. Bola to Zoe. Otvorila dvere, strčila do nich hlavu a spýtala sa „Môžem ísť ďalej?" a usmiala sa. No jasne že hej. V ruke držala dve kávy a v druhej popolník a vo vačku ešte stále zastrčené cigi. Zamkla za sebou dvere, otvoril okno a na stôl mi položila popolník. Z krabičky popovitiahla jednu cigu aby som si ju zobrala a ruhú si dala do pusy ona a potom mi ju aj zapálila. „Vďaka" povedala som. „Nie je za čo. Inak prečo si stále zalezená v izbe?" pozrela sa na mňa a počas rozprávania vydychovala dym z cigarety. „ Vieš nemám chuť stále ju počúvať." Chvíľu sme zostali ticho a počúvali jej krik v kuchyni a dopad plechu na zem. Obe sme sa zasmiali. „Asi máš pravdu, aj mne občas lezie na nervy." „Prečo? Veď teba zbožňuje?" spýtala som sa nechápavo. „Možno práve preto." Zoe sa zatvárila úplne utrápene. A ja som to stále nedokázala pochopiť. „Vieš očakáva odo mňa toho veľa, aj keď sa snažím tak ma za všetko skritizuje akoby ona vedela všetko najlepšie. Kvôli ne som nemohla ísť na školu, ktorá by ma bavila najviac, len preto, že povedala že toľko peňazí na mňa nedá a že aj tak som blbá takže by som na tej škole nevydržala. Potom mi oznámila, že varím lepšie než kreslím a dala ma na hoteliérstvo." vtedy zostala už úplne sklamaná a ja som to pochopila. Nikdy som nevnímala to, ako sa cíti ona. Nikdy som nevychádzala z izby len preto aby som ich nepočula aby som s nimi nemusela byť a nakoniec zistím, že mojej mladšej sestre robí vlastne to isté, čo aj mne. „A preto osm začala aj fajčiť, pretože keď vydychujem ten dym, tak sa cítim akoby som s ním vydychovala aj všetok stres a všetko čo mi spôsobuje." to ma úplne dostalo. Ja som začala fajčiť už pred tromi rokmi a vlastne ani neviem prečo to začalo. Ale ani mne mama nechcela dovoliť ísť na školu akú som chcela ja, lenže táto je ťažšia než na tú, na ktorú som chcela ísť. Len preto, že za túto školu sa neplatí. Ale tak to je jedno, teraz nejde o mňa ja nechcem aby aj mojej sestre zničila život tak isto ako ho ničí mne. Zakazuje mi kámošky, kontroluje mi notebook i mobil a potom mi ani nedovoľuje byť vonku. S týmto niečo musím urobiť. Nenechám to tak, nemienim skončiť ako ona a nedovolím, aby tak skončila aj moja sestra. Aj keď sme sa nikdy nemali v láske a nikdy sme sa moc nerozprávali, tak teraz to všetko vnímam úplne inak.
