V škole som absolútne nemala chuť s nikým o ničom hovoriť. Ale keďže som v triede s oboma zradcami, tak som mohla sledovať, čo sa im deje. Či tá kliatba nejako účinkuje. Hneď ako som vošla do školy, uvidela som Jane ako stojí na recepcii opretá o pult a má obviazané koleno, trochu kulhala ale inak nič až na to, že sa cez prestávku potkla a vyliala na seba limonádu. Steve tak ten zasa len dostal pár zlých známok.
Po škole keď som odchádzala, tak ku mne pribehol Steve. ,,Naty počkaj!'' skríkol. Ja som sa na neho s nezáujmom pozrela a potiahla som si ramienka na taške. ,,Čo odo mňa chceš? Tebe nestačilo, to čo ste mi spôsobili?'' povedala som celkom odmerane a pozrela som sa mu priamo do očí. Zrazu ma niečo prinútilo usmiať. ,,Naty, čo ti príde smiešne mne je to všetko ak veľmi ľúto, ja...'' už som ho ďalej nevnímala. Nevnímala som jeho bolesť v očiach, nevnímala som jeho slová a ani skutočnosť, že je odo mňa o 20 centimetrov vyšší. Musela som sa vrátiť naspäť na školský pozemok, ale to mi bolo jedno. S úsmevom som som prišla k Zsuzsane, ktorá na mňa mávala. ,,Čo od teba chce?'' spýtala sa ma. Ja som jej však nedokázala odpovedať. ,,Ani neviem nenechala som ho hovoriť.'' obe sme sa na seba usmiali a odišli sme von. Prešli sme okolo Steva, ktorý stál ako obarený s otvorenou pusou. Áno možno bolo zvláštne, že Zsuzsana vyzerá úplne inak ako ostatné dievčatá tohto storočia, ale mne to prišlo super. ,,Dnes mám pre teba vymyslenú takú malú zábavu Naty.'' ja som sa na ňu len pozrela preboha, čo to bude?
