Forever or never [Dramione]

1.

Hermiona

Zasa nestíham! Pre sväté Merlinove gate! Ronald ma odstrelí, keď bude zasa musieť čakať!
Bežím cez celé ministerstvo, ako zmyslov zbavená. Ľudia mi odskakujú z cesty a zazerajú na mňa. Zasa mešká, určite im prebesne mysľou, keď ich chvatne pozdravím a vybehnem do inej chodby. Táto budova je hotové bludisko!

Konečne dobehnem do Ronovej kancelárie a prudko otvorím dvere. V zápätí zistím, že to som naozaj robiť nemala. Ako obarená stojím vo dverách a zízam na obraz, ktorý sa mi vril do pamäti ostrým brkom.

Ron a jeho asistentka ležia na stole. Papiere sú rozhádzané po zemi a oni..och..

„Ó Pane Bože!" zvriesknem a prikryjem si ústa dlaňou. Oči sa mi zaplnia slzami a prudko sa nadýchnem.

Všetko sa zomelie akosi rýchlo. Neznáma sa prudko začervená a vezme svoje šaty. Ron si natiahne nohavice a uprie na mňa svoj pohľad. Než sa stihne nadýchnuť, polapím dych ja a hrádza sa pretrhne.

„Ako si mohol?" rozkričím sa znovu a je mi jedno že ma počujú všetci, čo sa pristavili obzrieť si toto divadlo.

„Prečo? Prečo si to spravil? Ako si mohol všetko tak zahodiť?" spýtam sa a láska môjho života sa na mňa stále iba pozerá. Bez slova, bez pohybu. Ako veľmi sa zmenil od Rokfortu. Zo skromného chlapca vyrástlo čudo, ktoré dnes už nespoznávam. Toto je ten dôvod, prečo často zostával v práci? Nebol čas ani na svadbu, nieto ešte na rodinu? Už mi je jasné, že nesedel iba nad papiermi.

„Hermiona obaja vieme, že nám to už roky nefunguje. Vieš, stále na mňa tlačíš, potom naháňaš kariéru, mňa to nebaví. Ty ma.."

Napriahnem sa a moja päsť celou silou trafí jeho oko. Naposledy som takto udrela Malfoya v druhom ročníku, no obe rany stáli za to.

„Ty jeden hajzel!" zvriesknem z posledných síl a hlava sa mi nepríjemne zatočí. Slzy mi stekajú po lícach a musím sa oprieť o stôl, aby ma neopustili zvyšky síl. V ruke mi nepríjemne brní. Vnímam že niekto vstúpil dnu, no moje nohy ma zradia a v bezvädomí sa zosuniem na zem. Prečo mi to len spravil?

Draco

Počul som krik a vydal som sa za tým hlasom. V takom hurhaji sa nedá pracovať, no niekto to zjavne nechápe. Sakra aj so ženskými.

Krik sa ozýva zo Všivákovej kancelárie a som si istý že to je krik tej hum..Hermiony. Stále si neviem zvyknúť na to krehké prímerie, ktoré ako kolegovia dodržujeme.

Vravela som si, že dnes ma už naozaj nič neprekvapí, no Merlin vie, že som sa kruto mýlil.

,,Ty jeden hajzel!" za chytím ďalší výkrik a uškrniem sa. Vyzerá to na zábavný deň.

To čo som uvidel mi naozaj vyrazilo dych. Weasley stál v strede jeho kancelárie iba v boxerkách a nohaviciach ledabolo vytiahnutých na bedrách. Oko mu poriadne napúchalo, Grangerová sa opieral o stôl a na Všivákovom stole ležali gaťky.

Svoj pohľad som bleskovo preniesol na Hermionu, ktorej telo sa pomaly zosúvalo na zem. Obratne som ju zachytil a zložil na pohovku, ktorá stála príhodne hneď vedľa stola toho odpadu. Bola bledá ako stena.

Ako som si ju obzeral, za sebou som zaregistroval pohyb a keď som sa zvrtol, hruďou som vrazil do Všiváka.

,,Nechytaj sa jej ty Lasičiak!" zasypel mi do tváre. Nemusel som ani dlho premýšľať nad reakciou. Zahnal som sa a moja päsť mu pristála na druhom oku.

Poriadne som si rozrazil hánky, ale bolo mi to jedno.
Po tomto som túžil od Rokfortu. Poriadne mu streliť do držky už iba za to, aký je hlúpy a ryšavý.

Obzriem sa späť na Hermionu a mozgové závity mi pracujú na plné obrátky. Nemôžem ju iba tak nechať, aj keď moje druhé ja to intenzívne zvažuje. Naberiem jej telo na ruky a prekročím lasicu. Prederiem sa davom divákov a zazriem na každého, čo sa chystá položiť mi otázku.

Otázky. Mal by som sa vypariť kým tu nie je Rita Skeeterová aj s tým jej prekliatym brkom. Už toľkokrát som mal chuť ho podpáliť.

Do nemocnice pre muklov ju odniesť odmietam. Od prírody sa priveľa vypytujú a pobehujú ako stádo kôz.

Prudko si vzdychnem keď si uvedomím, že jediné vhodné miesto je môj byt. S fučaním napravím jej telo, ktoré sa mi hojdá v náručí a zahreším.

„Čo tak schudnúť Grangerka?" spýtam sa uštipačne jej bledej tváre, no potom sa zháčim. „Prepáč, sila zvyku."

Primiestnim sa do svojho nového bytu a otvorím dvere do spálne. Zložím ju do čerstvo ustlanej postele, premýšľam čo ďalej.

,,Notak Draco, mysli!" povzdychnem sám nad svojím šťastím a zhrabnem perganem.

,,Samozrejme že všetci musia vedieť kto leží v mojej posteli." a načmáram krátky odkaz o tom, akého návštevníka som si priniesol domov a že potrebujem pomoc.

,,Odnes to Paravaty." pohladkám krásnu sovu a pozorujem, ako letí do diaľky. Paravaty je liečiteľkou u Sv. Munga. Šikovná, no príšerne nevrlá. O tom, ako rada klebetí snáď ani hovoriť nemusím. Dúfam však, že tentokrát urobí výnimku.

Než sa stihnem postaviť z kresla pri okne, môjho obľúbeného, aj keď z okna vidím iba muklov a tie ich autá, objaví sa Paravaty v mojom kozube a bez pozdravu prejde do spálne, akoby som ani len nebol v miestnosti. Mojich zlých rozhodnutí má zjavne už pokrk. Dnes ako sa zdá však nevstávala iba ľavou nohou, ale rovno aj rukou a stŕpla jej pri tom tvár. Mám čo robiť aby som sa neuchechtol sám nad sebou. Pekne Draco!

„Dnes sa určite ne preberie, dala som jej elixír na spánok." vysvetľuje mi, pritom ako bezmyšlienkovite hádže všakovaké pakšamenty do kabelky, ktorá zjavne nemá dna. Určite je začarovaná.
,,Zajtra by mala oddychovať a zostať ležať. Potrebuje prísny dozor. Šetri ju, daj na ňu pozor!" prikazuje mi a pritom mi nebezpečne máva pred očami ukazovákom, zatiaľ čo ja sa snažím spracovať jej slová. Šetri ju?
Pokračovanie príbehu ja verzus Grangerová v mojej hlave bol okamžitý odchod tej čarodejnice a môj másledný pokoj.

„Ale ja som.., ja chcem.., ja ne.." chem protestovať, no Paravatin pohľad ma dokonale umlčí. Naozaj mi niekedy poriadne naháňa strach a to som Malfoy. Bohužiaľ.

„Draco. Vzal si ju sem, tak sa o ňu postaraj!"

Odfrknem si. Postaraj sa..to sa jej povie...

------------------------------

Prvá čáásť :D dúfam že sa páčila. Ten začiatok sa už nebude opakovať, nemajte šoky :D na obrázku máte Rona:)
Love you :*