Forever or never [Dramione]

2.

Draco

Prejdem jej po čele mokrou handričkou a zamračím sa na jej stále mdlú tvár.

Keby ma tak videl otec! Uchechtnem sa nad tou prestavou a v hrudi ma zahreje pocit zadosťučinenia. Dúfam, že sa díva aspoň z pekla a bolí ho to o to viac.

Doteraz mávam nočné mory, v ktorých sa opakujú rovnaké obrazy stále dokola. Vidím umierať kamarátov, rodinu.. Ako to mohol dopustiť? Zomreli za hlúposť.

Tak veľmi som to oľutoval, och, ako som to ľutoval. Bol som iba hlúpe decko, hlúpy zbabelec. Myslel som si, že budem niekto. Moje ego ma stiahlo od pekla.

Keď sa všetko skončilo, bál som sa čo so mňa bude. Celé roky som vnímal tie pohľady a niekedy ich stále zachytím. Súdia každý môj krok, akoby čakali kedy spravím chybu.

Dnes pracujem na ministerstve mágie ako minister pre medzičarodejnícky obchod. Je to veľmi dobré miesto, lepšie v aké som dúfal.
Tuto Hermiona pracuje na Oddelení pre reguláciu, kontrolu a ochranu čarovných tvorov. Každý čakal, že bude ministerkou mágie, no ona vyzerá byť spokojná tam, kde je. Vraj aby mala čas na rodinu. Po tom, čo som videl v Ronovej kancelárii však neverím, že by sa jej tento sen niekedy spolnil.

Všivák má na starosti aurorov! Ten imbecil. Doteraz nechápem, ako sa tam sakra dostal, veď si nevie ani šnúrky zaviazať. Čakal by som, že zastane miesto jeho otca. Ten je vraj niekde, kde sa to volá dôchodok. Minister mu vraj skoro zlomil prútik, keď sa dopočul, čo vyvádza za stenami ministerstva. Škoda, že iba skoro. Ak by to bolo na mne, Ronald má už dávno zákaz sa pohybovať v čarodejníckom svete.

„Kde to som?" ozve sa tichý hlas z postele, kde zahrabaná pod paplónom leží Geangerová. Nakloním sa nad ňu a počkám, kým zaostrí. Dúfam, že nedostane ďalší šok. Neviem ako by som vysvetlil, že je opäť v bezvedomí.

„Draco?" spýta sa ešte otrasená. Pokúša sa posadiť, no je priveľmi slabá a opäť sa zosype do vankúšov.

„Áno. Vzal som ťa ku mne. Myslel som, že by si nechcela.." poškriabem sa na zátylku a neviem ako pokračovať, aby som ju nezranil, alebo nevydesil. Sám neviem, prečo vlastne leží na mojej posteli.

„Ro.." pokúsi sa vysloviť jeho meno, no ja ju zastavím tak rýchlo, ako mi to šok dovolí.

„Perfektne si mu dala do nosa a teraz je bez práce." odpoviem, možno až prirýchlo. Nie však dosť rýchlo na to, aby som jej pozornosť zvuedol správnym smerom. Slzy jej zmáčajú líca a ja si k nej prisadnem na okraj postele. Neviem čo robiť s plačúcou ženou.

„Ale notak!" ťarbavo ju objímem. Objímam odpornú Grangerovú. Musím priznať, že to nie je až také odporné...

Zastavím sám seba uprostred myšlienky. ČO TO TREPEM? Odtiahnem sa a začnem rýchlo niečo robiť, aby som sa spamätal.

Správaš sa ako dieťa Draco!

„Dáš si niečo na obed? Kuchyňa je vedľa a kúpeľňa oproti." rýchlo vysypem a zmiznem z miestnosti. Trápne! Určite nechápe čo sa to deje. Ja tiež nie. Nie je zrovna Malfoyovské takto zdupkať. Hmm. Toto je moja premiéra.

Každopádne, toľko prvý dojem.

„Draco?" podozrievavo na mňa pozrie odo dverí o pár minút neskôr.

„Áno?" odtrhnem oči od kuracieho vývaru, ktorý opatrne nalievam do taniera.

„Kto ma vyzliekal?" pozrie ku svojim nohám a môjmu tričku, ktoré jej siaha do polky stehien.

„Uhm..no..Paravaty?"

Hermiona

Zobudím sa v cudzej spálni. V cudzej luxusnej spálni, podotknem sama pre seba.