Forever or never [Dramione]

9.

„Dnes je tá večera!" pripomeniem Dracovi predtým, než odíde do práce. Dostal dôležitý list. Vraj zasa vznikol nejaký problém s lietajúcimi kobercami a turecký minister mágie je veľmi nahnevaný.

„Budem tu. Zatiaľ za zabav." pohladká ma po tvári.

„Budem variť. Jupiii!" zatiahnem ironicky a naprabím mu kravatu.

„Milujem ťa." pobozká ma na čelo a usmeje sa

„Aj ja teba." odpoviem a už ho nie je.

~~~

„A vtedy sa Draco potkol a rozčapil sa na podlahu." dopovie Blais historku a všetci sa rozosmejeme, teda až na Draca.

„Blais! To je trápne!" zazie na neho Draco. Blais a Pansy sú úžasní ľudia. Veľa sme sa nasmiali.

„Si úžasná kuchárka Herm." pochváli ma Pansy. „Musíš mi dať recept." ukáže na kopy zákuskov a ja spokojná prikývnem.

Presunieme sa do obývačky a Blais chrlí jednu príhodu za druhou. Spať idem až po polnoci, síce unavená, no spokojná.

Ráno ma prebudí večera tlačiaca sa z môjho žalúdka smerom von. Asi som to prehnala. Dúfam že Pansy a Blais sú v poriadku a nepovedia, že som ich snáď chcela otráviť.

Draco ma našiel sediac v kúpeľni a priniesol mi pohár vody. Už nikdy nechcem vidieť krémové zákusky a keď si pomyslím na to ostatné, opäť ma nepekne napne.

Keď nevoľnosť trochu ustúpi, príjmem uterák od Draca a utriem si tvár. Cítim sa, akoby mi predchvíľou ani nič nebolo.

„Si v pohode?" pohladká ma po chrbte a ja prikývnem na súhlas. Draco si však taký istý nie je a nepríjemne sa mračí.

„Vezmem si na dnes voľno." usmejem sa a nechám sa odprevadiť na posteľ. Pozorujem Draca ako sa oblieka a už zo zvyku mu napravím kravatu.

„Keby niečo, volaj." pobozká ma na čelo a vytratí sa z domu.

V čakárni u doktora sedím sama. Neviem čo si o tom mám myslieť. Nič v tom nie je, alebo?

„Hermiona! Už sme Vás čakali." usmeje sa na mňa milá sestrička a ja sa pripravím na deň, ktorý mi zmení život od základov.

°°°

„Gratulujem! Ste mamička. Sestra vám dá tehotenskú knižku, kontrola zasa o mesiac. Ak by sa Vám niečo nezdalo, stačí zavolať." usmeje sa doktorka a stiahni si biele rukavice. Poutieram si gél z brucha a väzmem papiere.

„Ďakujem" usmejem sa naposledy a vybehnem z ambulanie. Úsmev mi neschádza z pier ani neskôr doma. Ja som to vedela! Ja som to vedela! Síce je to len bodka, ale už teraz ju milujem.

Ak okamžite nepôjdem za Dracom, explodujem. Som zvedavá ako sa má náš otecko.

'''

„Herm?!" vyvalí na mňa oči Draco a postaví sa od stola.

„Áno. Ja..musím ti niečo povedať." poviem naoko smutne a snažím sa tváriť vážne, aj keď oči mi pravdepodobne svetielkujú ako prskavky.

„Čo sa deje?" pristúpi ku mne s ustarosteným pohľadom. Takže mi naletel.

Neodpoviem, len spoza chrbta vytiahnem fotku z ultrazvuku. Draco prebleskuje pohľadom so mňa na guličku, so mňa na guličku a potom zhíkne.

Ani sa nenazdám zhrabne ma do náručia a zatočí sa so mnou. Myslím, že sa práve absolútne zbláznil.

„Budem tata. Ja budem otec! Budem otec!"vybehne na chodbu a všade to vykrikuje ako zmyslov zbavený.

„Beriem si voľno, budem tatko!" zakričí na chodbe, vbehne dnu, zhrabne sako a odíde. Sadnem si do kresla a počkám, kým mu dôjde že tehotná som ja a nie on. Klopkám nechtami po stole, keď v tom započujem dupot.

„Prepáč!" dobehne celý  zadýchaný, stále s úsmevom od ucha k uchu.

„Nič sa nestalo ty tehuľka." objímem ho a nadýchnem sa jeho vône.

„Chceš povedať, že som tučný?" spýta sa naoko urazene, ale stále sa usmieva ako najatý.

„To rozhodne nie."

×××

„Najskôr to povieme našim." navrhnem sediac na gauči.

„Dobre." prikývne nezaujato Draco a hladká  mi brucho.

„A zdrhneme. Vykradneme banku, vystrielame Čínu a spôsobíme štátny prevrat." vymenujem a čakám na nejakú reakciu. Nec spraví hocičo iné. Nech venuje pozornosť okoliu a nie len môjmu bruchu.

„Ako si želáš." zamrmle a zamračí sa. Je taký sústredený, že vôbec nevníma čo rozprávam.

„DRACO!" okríknem ho tak, že ním trhne a skoro spadne z gauča.

„Áno?" pozrie na mňa pevinilo. Naozaj neviem kam som sa to dostala, ale ešte chvíľku a zbláznim sa.

Och môj bože.

•••

„Ja budem babička?" spýta sa mama prekvapene a usmieva sa od ucha k uchu.

„Áno!" prisvedčím a ukážem jej fotku malej bodky.

•••

„To je úžasné!" už päť minút ma Ciss objíma a odmieta ma pustiť.

„Mami!" zahriakne ju Draco celý rozrušený, akoby som bola z cukru.

„Och prepáč." Ciss ma konečne, aj keď veľmi nedobrovoľne pustí.

„Dačo sa im stane a neželaj si ma!" otočí sa v zápätí na Draca a pohrozí mu prstom.

„Nič sa nestane. To nedovolím." usmeje sa Draco a pobozká ma na ruku. „Nikdy."

_____________
Ahojteee!!
Na obrázku Blais