Forever or never [Dramione]

16.

Hermiona

Ležím na zemi. Zasa ma zbil a odišel. Netuším prečo.

Zrazu sa rozletia dvere a dnu sa vovalia ministerské jednotky a Draco.

„Hermiona!" vyhŕkne a rozbehne sa ku mne. Vezme ma do náručia a šepká mi:

„Všetko bude dobré. Som tu."

Uľaví sa mi  a zavriem oči.

°°°

Prebudím sa v bielej miestnosti. Draco ma drží za ruku a hlavu má zloženú vedľa. Zaspal. Chvíľu ho pozorujem. Ako veľmi mi chýbal. Táto situácia mi pripomína dôvod, prečo som odišla. Iž ani neverím, že bude všetko dobré. Keby to Draco nesedel, nezvládna by som nič.

Pomaly otvorí oči a usmeje sa.

„Ahoj. "

Iba sa usmejem späť. Príde mi akési neprirodzené rozprávať.

„Zavolám sestru."

Neodíde z izby, iba zakričí do chodby.

„Prečo si za ňou nešiel?" spýtam sa po chvíľke.

„Od teba sa nepohnem, kým toho Všiváka nenájdu."

Zasa sa len pousmejem. Doktor mi spraví tradičné vyšetrenia. Nemám vnútorné krvácanie, ale moje členky si to odniesli. Vraj mi zostanú jazvy od okov. Odporučili mi navštevovať odborníka. Vraj kvôli traume.

*o týždeň*

„Vstávaj pomaly." drží ma Draco.

„Viem."

Hrozne sa stará. Som síce vychudnutá, ale inak som v pohode. Draco ma stále obskakuje a chodí za mnou na každom kroku.

„Konečne doma!" sadnem si na gauč, teda presnejšie sa naň rozvalím.

„Budem ťa obskakovať." pobozká ma na čelo a jeho mobil začne o dušu vyzváňať. Zamračí sa na display a zdvyhne.

„Niečo nové?" zamračí sa, „Samozrejme. Áno. Okay."

Obráti sa ku mne a naširoko sa usmeje.

„Majú ho."

Odľahne mi tak, že sa rozplačem. Draco ku mne pribehne a vtiahne ma do svojej náruče.

„Neplač." chlácholí ma a jemne sa hojdá.

*o mesiac*

„Otvoríš?" zakričím na Draca z kúpeľne.

Postaví sa s gauča a dobehne ku dverám. Z chodby zspočujem ženský hlas a pritisnem sa na dvere. Kto to je?

„Ahoj Draco. Predstavujem ti Draca juniora."

Na chvíľu mi zastane srdce. To nie je možné!

„Mercy neviem o čom hovoríš!" zasyčí. Rada by som povedala že nahnevane či prekvapene.

„Má dva mesiace." ďalej nepočúvam.

Rozbehnem sa do spáľne, kúzlom sa zbalím a odmiestnim sa. Práve som počula, ako sa moje srdce triešti na drobné kúsočky.

•••

„Srdiečko!" zvolá mama, keď ma uvidí. Nič za ma nepýta,  iba ma objíme.

„Spravím ti kakao." navrhne a vytratí sa. Toto kakao nenapraví.

Dieťa. Má dieťa. Je jeho. Výraz na jeho tvári vravel za všetko. To dieťa potrebuje otca, potrebuje Draca. Dúfam že mu bude dobrým otcom.

Draco

Nie je moje. Alebo? Kde je Herm? Zasa odišla. Musím jej to vysvetliť.Musím jej povedať že to tak nie je. Kde by mohla byť? Ak o ňu prídem znova, načisto sa zbláznim.

_______
Ahojteee   :)

Extrémne krátka časť lebo extrémne nestíham!!!! Sľubejem dlhšiu. Bude to v nedeľu večer. ŠĽUBUJEM!!!!!

Ak sa vám páčila, nezabudnite votes a komentík ♥♥