Forever or never [Dramione]

12.

Hermiona

*o rok neskôr*

Navždy s tým skoncujem. Nechcem sa už pozerať na to, ako sa trápi. Milujem ho a nikdy nedovolím, aby sa utrápil na smrť.

Omiestnim sa do Dracovho bytu a ovlaí ma neskutočný smrad. Draco spí na svojej posteli, vedľa neho fľaša. Všade sú odpadky a špina. Rýchlo pootváram všetky okná a do pohára napustím vodu. Prehrabem všetky zásuvky, nájdem liek a vedro. Posadím sa vedľa Draca na posteľ, vedro položím vedľa seba a pohladím ho po líci.

„Draco." zašepkám ticho, aby sa nezlakol.

„Herm?" neverí vlastným očiam. Prudko sa posadí a jeho žalúdok zaprotestuje. Ešteže som na to myslela. Je strapatý, špinavý a vychudnutý.

„Napi sa." podám mu vodu a lieky. Zapije ich a nadýchne sa, že mi to vysvetlí.

„Hermiona ja.."

„Ľahni si. Keď ti bude lepšie pôjdeš sa umyť a najesť."

„Neodídeš?" drží ma za ruku pevne, aj keď úplne slabúčko, pretože nemá silu.

„Nie." premôžem sa a pobozkám ho na čelo. Držím ho za ruku kým nezaspí. Keď zaspí, odmiestnim ho na chatu.

Všetko je na mieste. Má tu oblečenie, šampóny, mobil..

„Herm?" zachripie a ja sa vrátim.

„Som tu."

„Idem do sprchy. Pomôžeš mi?"

„Ideš do vane. Lež."

Napustila som mu vodu a pridala som penu do kúpeľa.

„Poď." pomôžem mu vstať a odvediem ho do kúpeľne. Blázon. Ako toto mohol urobiť sám sebe? A kde bol Blaise?

„Kde sme?" poobzerá sa cestou do kúpeľne.

„To je jedno."

Vyzlečiem ho a posadím do vane. Ako dieťa. Vzala som hubku. Celého som ho umyla. Vymenila som mu vodu a umyla som ho znovu.

„Zvládneš to?" podám  mu osušku a sťažda dosadnem na vaňu. Pokýva hlavou na súhlas. Bože aký je vychudnutý.

„Je mi zima" sadne si na gauč a schúli sa do klbka.

Prehodím cez neho deku a odbehnem do kuchyne po polievku.

„Daj si. Pomaly, aby si to zasa navyvrátil." podám mu misku a sledujem, ako lyžičku po lyžičke chlípe vývar.

Kým jedol, zavolala som Blaisa, že Draco je u mňa a  Cis som poslala list.

Keď dojedol, vzala som tanier a umyla ho.

„Herm.."

„Nehovor o tom. Som tu a to je podstatné."

„Dobre."

Sklopila som mu opierku, prikryla som ho a sadla si vedľa.

„Budeš tu aj keď sa zobudím?" spýtal sa neisto.

„Dnes, zajtra aj potom. Až do konca tvojho života."

*o pol roka*

Draco sa už úplne zotavil. Minister nás prijal na naše miesta a pomaly sme sa vrátili do normálu. Novinové články sú plné našich fotografii. Všetci to riešia.

„A čo tento?" navrhne Draco. Vyberáme pre nás dom.

„To nie je dom, to je palác!"

„Ja viem."

Viem že si ho môzeme dovoliť, ale je hrozne veľký.

„V spálni musíme mať pod oknom lavicu. Musíme!" nadšene sa prejdem po obroskej miestnosti a ukazujem na okno s krásnym výhľadom na les.. (Na obrázku)

„Dobre. A plazmu."

„Ale futbal pozeráš v obývačke."

„Keď vravíš.." zamumle. Drgnem do neho lakťom a on ma pošteklí.

„Kedy je ďalšia obhliadka?"

„Zajtra."

•••

„Je krásny!" užasnuto pozorujem klenuté stropy krásneho domu.

„Viem. A predstav si ho prerobený."

Cítim sa ako v nejakom rozprávkovom paláci a nie v dome.

„Berieme." umeje sa Draco na makléra  a podajú si  ruku.

°°°

Zdražala som sa na úrade. Mám toľko papierovačiek, že neviem, kde mi hlava stojí.
Konečne otvorím  dvere a pod mojimi nohami zašuchocú lupene.Kráčam po lupeňovej cestičke, na konci ktorej kľačí Draco. Nič nehovorí, iba na mňa hľadí. Podídem k nemu. Chytí ma za ruku, pobozká ju a spýta sa...

„Staneš sa mojou ženou?"

„Áno. Áno!" hodím sa mo okolo krku a rozplačem sa od šťastia.

„Milujem ťa." zašepká mi do ucha a začne ma bozkávať všade kde len začiahne.

„Aj ja teba!"

*o mesiac*

Zajtra sa vydávam! Sedím u Potterovcov a pijem kávu.

„Neverím. Naša Herm sa konečne vydáva!"

„Asi budem vracať." mám hroznú trému a kolená sa mi roztrasú vždy, keď si na to spomeniem.

„Všetko dobre dopadne. Neboj sa a nestresuj!"

*deň svadby*

Zobudí ma Ginny a jej kŕdeľ detí,ktoré vtrhnú do spálne spolu s ňou.

„Vstávaj ruženka. Musíme ťa pripraviť."

Vtedy mi to dôjde. Dnes presne o druhej sa stanem pani Malfoy.

„Ideme naposledy skontrolovať výzdobu a potom ťa oblečieme a ideme na to."

•••

„Dokonalé." prejdem bruškami prsta po ružiach uložených na každej lavici. Sú ma oltári, v uličke...jednoducho všade.

„Ďakujem." celá dojatá objímem Ginny a Harryho, ktorí to všetko spackali.

•••

A tak stojím tu. Vo vnútri je sála plná ľudí a Draco, Muž s ktorím chcem stráviť celý svoj život.

Dvere sobášnej sály sa otvoria a ja kráčam uličkou.

___________________________
Ahojteee!!!
Dúfam že neexplodujete od napätia :D Máme len 12 častí, ale ja by som to normálne už ukončila, nech sú šťastní..ale!
Neurobím to. Nech si ešte užijú trochu vzrúša :D sľubujem, že ešte nekončím. Toto mi pripomína jednu storku, čo nám rozprávala matikáka. Učila piatakov a jeden sa opýtal na WC. Dlho neprichádzal a tak odchýlila dvere a spýtala sa : „Miško? Máš problém?"
On odpovedal: „Nemám problém! Mám hnačku!"
Nuž, každý tomu hovorí inak. Zapamätajte si! Nikdy nevieš, kedy to na teba príde.

Stačilo by príbehov a hovienkach :D

Koment---->vote :)