Draco
Sedím pri nej každý deň. Každý deň sa modlím, aby sa prebrala. Nič sa nedeje. Iba leží ma nemocničnej posteli. Bez pohybu, bez zmeny.
Zlomí ju to. Prišli sme o bábätko.
Hermiona
Chcem sa vrátiť. Chcem byť zasa s Dracom a bábätkom.
„Ahoj Draco."
Začula som hlas Ciss a potešila som sa, že aj ona mi robí spoločnosť.
„Ahoj." pozdraví Draco smutne. Mám chuť zakričať nech nie je smutný. Veď sme tu!
„Ako sa má?"
Draco si vzdychol a započujem šuchot. Stíšil síce hlas, no nie dostatočne.
„Nie moc dobre. Bábätko to neprežilo."
Moje bábätko.
Draco
Bola tu mama. Hermiona stále nereaguje. Bojím sa.
Hermiona.
Pomaly otvorím oči. Draco ma drží za ruku a hlavu má položenú vedľa. Asi spí.
„Draco?" zašepkám jemne, no on sa aj tak zlakne.
„Herm?" vyletí zo stoličky a pozrie na mňa, ako na svätý obrázok.
„Vodu." zašepkám, pretože v ústach mám ako na sahare.
Podá mi pohár a ja sa hltavo napijem.
„Idem po doktora." väzme pohár a vybehne na chodbu.
O chvíľu bol späť a začnú sa všetky vyšetrenia a celý ten cirkus okolo.
*o týždeň*
„Sme doma." zahlási Draco a zloží veľkú tašku na zem.
„Doma." prisvedčím bezvýrazne.„Idem si ľahnúť."
Nezostalo vo mne nič. Som ako prádzna schránka. Bez citu, bez duše, bez srdca. Musím odísť. Chcem utiecť od miestností kde som prežívala šťastie. Je to minulosť. Už viac nie je bodka.
•••
„Na obed som doma." pobozká ma Draco na rozlúčku. Keby tak vedel, že je to naposledy.
Hneď, ako sa za ním zabuchnú dvere zhrabnem tašku, kľúče a odmiestnim sa na ministerstvo.
„Hermiona." postaví sa minister keď otvorím dvere na jeho kancelárii. Tuším že vie prečo osm prišla.
„Nechcite to už odomňa. Viac nie. Zabije ma vidieť ho každý deň. Vidieť ako ma miluje. Ja to nedokážem. Potrebujem ujsť. Aspoň na chvíľu ujsť."
Iba prikývol. „Veľa šťastia." zaželá mi nakoniec.
Poďakovala som v duchu za pochopenie a odišla som od všetkej tej bolesti.
°°°
Chata mojich rodičov je hlboko v lese. Žiadni ľudia, autá a Draco. Nič, len pokoj.Kufor som si zložila do spálne a zapozerala som sa von oknom. Je tu krásne. Ešte si pamätám, ako sme ako deti behali okolo jazera. Boli sme šialený. Náš sused sa šmykol na blate, spadol do vody a začal sa topiť.
Prvá slza spadne na parapet. Už sa to nedá zastaviť. Slzy mi stekajú po lícach. Čo asi robí Draco? Hľadá ma? Chcem vôbec aby ma hľadal?
Som zmätená. Všetko ti tak veľmi bolí.
Draco
Odišla. Zasa. Zasa som ju stratil. Nechala mi tu prstienok a list. To je všetko, čo mi zostalo.
„Blais?" ozval sa zúfalo do mobilu a viem, že sa stretnem s pochopením.
„Nič nehovor. O ôsmej prídem pre teba."
•••
„Odišla." opakujem snáď miliónty krát a hádžem do seba ďalší pohár vodkym
„Ja viem." odpovedá Blais a ochotne nalieva.
„Ako?"
„Neviem."
Zaspali sme na gauči.
•••
„Dávam výpoveď." papiere som položil ministrovi na stôl a vystrel som sa s poslednou štipkou hrdosti.
„Prečo?" spýta sa ma, akoby to dávno nevedel.
„Vy viete." zamumlem. Dobre vie že nie som v stave hovoriť o nej.
„Ale.." chce niečo dodať, no zbytočne.
„Odchádzam."
•••
Prečo? Pýtam sa znova sám seba. Zasa som pil. Ale čo je na tom? Veď už nemám nič.
Hermiona
Rozhodla som sa napísať Cis. Chcem, aby vedela že jej syna milujem. Niekto musí vedieť kde som. Prečo som si vybrala ju? Kto ma pochopí lepšie ako žena?
°°°
Prišla mi odpoveď.
Hermiona.
Ako žena chápem tvoju bolesť , aj tvoj odchod. Ako matka ho neakceptujem. Ublížila si môjmu synovi a to ti nezabudnem. Po rokoch bol šťastný a teraz? Odišiel z ministerstva a ožiera sa. Zahodil všetko. Trápi sa. Hrozne sa trápi. Snažím sa pochopiť tvoju bolesť, ale cháp aj ty tú moju. Miesto tvojho pobytu neprezradím, ale iba preto, že si ako moja dcéra. Dúfam že sa ti uľaví. Ešte ti napíšem, to ti sľubujem.Narcissa.
Nechala som slzám voľný priechod. Prečo to robíš Draco? Prečo...
•••
Sedím na okenici a čítam knihu. Ďaľšiu. Aký dlhý je to už čas? Pol roka? Už som si zvykla na samotu. Jediné čo mi chýba je Draco.
Niečo zaklopalo na okno. Je to sova.
Drahá Hermiona.
S Dracom to nevyzerá dobre. Chradne. Stále na teba nezabudol. Dúfa, že sa raz objavíš. Pomôž mu. Ak nie pre neho, tak pre mňa.
Narcissa.Čo mám robiť?
___________________________
Ahojte :D stále som zamknutá :D na obrázku chata Hermioniných rodičov.
YOU ARE READING
Forever or never [Dramione]
FanfictionŽivot sa vrátil do starých koľají. Ginny je šťastná s Harrym, Hermiona s Ronom. Teda, aspoň na oko. Ľudia sa menia,menia sa ich city, mení sa Ron. Ťažký osud poznačil všetkých. A medzi tým stojí Hermiona, pripravená všetko hodiť za hlavu a založi...