Forever or never [Dramione]

5.

Herm

Zobudím sa so strašnou bolesťou hlavy a žmžúrim do slnka. Neskutočne ma bolí hlava a naozaj nechápem, načo som myslela keď som do seba liala alkohol. Pomaly sa otočím a usmejem sa na Draca. Spomienky ma zasiahnu plnou silou a ja nemôžem uveriť, že sa to naozaj stalo. Ako som len mohla?

Chcem sa nenápadne postaviť no Draco otvorí oči a nechápavo na mňa pozrie.

„Čo.." začne ale hneď aj zmĺkne keď si uvedomí, čo je vo veci.„Ou."

Postavím sa aj s perinou a utečiem do izby. Čo som to sakra urobila? Rýchlo sa oblečie a sadnem si na posteľ. Čo budem robiť? Nemôžem sa tu skrývať večne. Jednoducho vojdem do kuchyne a budem sa tváriť, že sa nič nestalo.

Vkročím do kuchyne a Draco mi rovno podá pohár nejakej tekutiny. Radšej ani nechcem vedieť čo to je a vypijem to na ex. Bez slov. Potom mi podá  Denného Proroka, tiež ako vždy. Tak fajn.

Pozriem sa na titulok a ten mi vyrazí dych. To sa mi snáď len sníva!

D.Malfoy (25) a H.Grangerová (24) boli včera večer pristihnutý pri tomantuckej prechádzke. Následne ich náš fotograf zachytil v muklovskom bare. Máme tu nový párik, alebo sú bozky len dôsledkom alkoholu?

Boli tam doložené aj naše fotky.

Ako dopekla nás vyňuchali v muklovskom bare? Pozriem sa na meno pod článkom a hneď he mi jasné ako. Skeeterová a jej pekelné brko. Som v háji. Pradon, sme.

„Minister nás zabije." zašepkám a zložím si hlavu do dlaní. Na čo som do šľaka myslela?! Dostala som Draca aj seba do takejto situácie iba pre scoju bezhraničnú hlúposť. Stará Hermiona kde si?

„Obleč sa. Mali by sme to ísť vysvetliť, kým sa to ešte nezhorší." povzbudivo ma pohladká po pleci, ale naozaj to nepomáha. Tiaška absolútne ovlada moje telo.

„Ale notak! Bude to dobré." objíme ma, no okamžite ma pustí. Učešem si vlasy a naposledy sa pozriem do zrkadla. Už viem ako sa cíti dobytok, keď ide na porážku.

„Poďme." chytí ma Draco za ruku  a odmiestnime sa na ministerstvo.

Pred ministrovou kanceláriou zastavíme a  Draco mi naposledy stisne ruku.

„Ďalej!" ozve sa okamžite spoza dverí. To je zlé, naozaj zlé.

„Vy dvaja! Vysvetlíte mi to?" spýta sa a je ešte stojac medzi dverami by som sa najradšej schovala za Dracs. Ten sa už nadychuje, že niečo povie ale minister ho zastaví.„ Alebo nie. Nevysvetľuj. Máte dve možnosti, keďže sa považujem za štedrébo človeka. Buď zlomíte prútiky a očistíte tak ministerstvo od tejto hanby,  alebo budete tvoriť pár šesť rokov bezpodmienečne. A žiadne výhovorky!" vzopäl ruky a teraz na nás upiera pohľad.

Koliečka v mojej hlave sa otáčajú rýchlosťou svetla. Ja bez kúzel, bez práce, bez kamarátov? Vylúčené. Nemôžem sa toho všetkého vzdať. Manželstvo s ním predsa nemôže byť také zlé. Alebo?

„Volím pár." ozve sa Draco a vôbec ma to neprekvapuje.

Život bez kúziel? Vylúčené! A hlavne pre neho.

„Volím pár." ozvem sa ticho. Všetko sa na mňa zosúva a steny sa približujú.

„ Môžete ísť a budem očakávať pozvánky, už čoskoro." usmeje sa, akoby sa nič nestalo.

Ja a Draco. Manželia.

„Obed?" hlesne Draco a ja nechápem, ako môže teraz myslieť na jedlo.

„Idem spať." odmietnim sa do izby bez toho, aby som počkala na Dracovu reakciu. Uvedomujem si, že ho trestám bezdôvodne, no ja naozaj neviem ako ďalej.

Draco

Už tri hodiny je v izbe.

Čo sme to spravili? Manželstvo. Šesťročné manželstvo. Mám ju naozaj rád a viem, že toto si naozaj nezaslúži. Mal som sa ovládať a zastaviť to šialenstvo.

Zvonenie mobilu ma vytrhne zo zamyslenia. Kto zas otravuje?

Na mobile svieti Pansyno meno a ja viem, že mám problém. Aspoň že neposlala vrešťadlo no nie? Z hlboka sa nadýchnem a príjmem hovor.

„Ty si sa načisto pomiatol?" zvrieskne mi do ucha a ani sa neobťažuje pozdraviť. Celá ona.

„Nie." zamumlem ticho lebo viem, že obrana vyprovokuje útok.

„Tie titulky! Čítal si to? Čo tvoja povesť? Čo tvoja matka? Tvoja matka! Videla to? Volal si jej? Draco!" počujem jej nahnevané fučanie. Presne si biem predstaviť, ako chodí po obývačke sem a tam.

„Pansy ukľudni sa! Nie, s matkou som nehovoril. A na postavenie kašlem! Mám ju rád a budeme sa brať! Do šľaka Pansy ja ju milujem!" vykríknem a až potom si uvedomím význam svojich slov. Je to pravda? Naozaj ma toto ťažilo celý ten čas?

„Dobre Draco. Porozprávaj sa s matkou. Keď si to vyriešiš, prídeme na Blaisom na večeru." v jej hlase započujem jemný úsmev a viem, že mi je odpustené. Jeden problém za mnou, Malfoy Manor predomnou.

Zruším hovor, otočím sa a moje oči sa vpijú do,tých jej.

Stojí tam.

Medzi dverami.

Vykročí ku mne.

„Čo všetko si počula?" spýtam sa s obavou v hlase. Ako to vezme? Práve som do čerta priznal, že ju milujem.

„Všetko. Myslel si to vážne?" usmeje sa a moje srdce sa rozbúcha o preteky. Naozaj sa usmieva?

Prikývne a pomaly zmenší aj tú malú vzdialenosť medzi nami. Spojí  naše pery a ja prisahám, že som najšťastnejší muž na svete.

„Aj ja teba." zamumle  medzi bozkami a moje srdce bije tak ako nikdy predtým.

Hermiona.

Miluje ma. On ma miluje! V bruchu mi vybuchol roj motýľov.

Sedela som na posteli a premýšlala som nad všetkým čo sa stalo. Jediné čo osm však chcela bolo schúliť sa Dracovi do náručia a nikdy neodísť. A vtedy som si to uvedomila. Zapĺňa celý môj život.

Rozbodla som sa ísť za ním,vlastne ani neviem na čo som myslela, a vtedy som začula tie slová. Miluje ma.

„Draco?" spýtam sa po nekonecnom bozku. Pery mám napuchnuté a nohy sa mi trasú ako škôlkarke. Asi som sa načisto zbláznila.

„Áno?"

„Poď somnou k Weasleyovcom. Asi by bolo dobré vysvetliť to." pousmejem sa,aby som mu dodala odvahu, aj keď ja jej nemám ani za mak. Som vydesená viac ,ako sa dá. Dokážem prísť o Weasleyovcov? A čo Harry? Ginny?

Nemáš na výber..uštipačne poznamená moje svedomie. Má pravdu.

„Ja neviem. Vieš George..."

„Budem pri tebe. Vždy budem pri tebe.

_____
Ahoj!
Viete kto je na obrázku?