Forever or never [Dramione]

8.

Draco

„Samozrejme!" odpovie potešená  Hermiona a doširoka sa usmeje.

„Dobre." matka spokojne prikývne a ja sa nestíham čudovať čo sa to tu deje.

„Mali by sme už pomaly ísť." vstanem po hodine trkotania o svadbe, farbe šiat, výzdobe a jedlách. Objímem matku a Hermiona nasleduje môj príklad. Jednoducho najlepšue kamošky. Zbytočne som sa bál, že to skončí zle. Čakal by som naozaj všetko, iba nie toto.

„Blais?" ozvem  sa neskôr a dám telefón na hlasný odposluch.

„Ahoj Draco. Pansy chce zajtra tú spoločnú večeru." pozriem sa na Hermionu sediacu na gauci. Divo prikyvuje a kučery jej lietajú na všetky strany.

„ Dobre. A kam pôjdeme?" spýta sa a v telefóne sa ozve šušťanie. Som si istý že u nich to vyzerá rovnako. Viem si predstaviť ako Pansy máva rukami vo vzduchu a Blais nerozumie ani slovo.

„Nech vybere Hermiona."

„ U nás." naznačí mi rukami prudko ukazujúc na podlahu.

„Vraj Herm navarí."  odpoviem mu a pozorujem Hermionin spokojný výraz.

„Super. Tak čaute decká." rozlúči sa a zloží.

HERMIONA

„Tešíš sa?" mrkne po mne Draco a pritúli sa ku mne.

„Samozrejme. Budeme celý deň spolu a potom sa poriadne najeme. Pomôžeš mi variť že?Bude to fajn." prepletieme  si prsty a Draco sa zasmeje.

„Samozrejme že ti pomôžem variť. Potom môžeš zariadiť náš nový dom, pretože tento zhorí do tla."

Zasmejem sa, ale som pevne rozhodnutá, že naozaj varím sama.

Pred domom stále stoja  novinári na čele so Skeeterkou, ktorá by bola schopná napasovať sa nám aj do obývačky.

„Čo je pravdy na tom, že si tehotná?" vyblafne na mňa okamžite ako otvorím dvere.

„Je v tom toľko pravdy, ako v tvojich článkoch. Ani trochu." zabuchnem späť a radšejnsa vrátim k Dracovi.

„Hrozná ženská!" pokrúti hlavou, no to nám nepomôže. Keby bolo po mojom, už by mal chvostík ako odporný Dudley.

„To hej" vykopnem lodičky a jedna skoro trafí Draca. Rukami si prikryl hlavu a odskočil nabok.

„Ešte sme neni ani manželia a ty ma už chceš zabiť. To ti pekne ďakujem." krútiac hlavou prejde do kúpeľne sprevádzaný mojim smiechom.

Po sprche sa schúlim na gauči vedľa Draca. Už si poriadne ani neviem predstaviť iný večer. V rukách má nachystaný popcorn a na stolíku leží  cola.

„Filmový večer." vyhlásil hneď ako som sa ukázala v obývačke a siediac na gauči tak ako aj teraz na mňa pozeral.

Naozaj si chcem predstaviť svet bez neho a bez prstena na mojom prste. Prešlo tak málo časuna stalo sa tak veľa vecí, no nevadí mi to. Sme dvaja šťastní ľudia plný ideálov a síce sme toho prežili veľa, stále sa vieme smiať.  Sme ten najnepravdepodobnejší pár a predsa sa tak milujeme. A myslím si, že ak naša láska nie je osudová, tak už nikoho.

Osud nám odpustil všetky chyby a spojil nás.

Som šťastná za Draca, za jeho úsmev. Som šťastná za Weasleyovcov, že ich Ron nezlomil. Som vďačná za Dracovu matku a za to, že je taká silná.

„Nad čím premýšlaš?" stisne mi Draco ruku a ja sa usmejem na jeho rozžiarené oči a strapaté vlasy.

„Aké mám šťastie že si môj muž a ako veľmi ťa milujem."

Pobozkám ho a nechám sa unášať tlkotom našich sŕdc.

______________________________

Ahooj :) taká kratšia, ale za to ja nemôžem..to školstvo :D n nedeľu bude ďaľšia, dúfam že sa tešíte :)
Na obrázku Pansy

Love ya :*