Forever or never [Dramione]

6.

Draco

Netuším, prečo sakra som súhlasil s tým obedom.

„Dracooo?!" dolahne ku mne krik Hermiony spojený s tichým buchotom.

„Áno?" vbehnem do jej izby a uvidím ju sedieť v kope šatstva. Zasa je to tu.

„Máš červenú kravatu?" zodvihne ku mne pohľad a ukáže na bordové šaty ležiace na jej nohách.

„Áno. Prečo?" pokrčím obočie. Zlý zlozvyk. Matka to nikdy nemala rada a vždy mi tú jemnú vrásku vyhladila palcom.

„Zladíme sa." zasmeje sa o poznanie veselšia a prejde ku kope šperkov a líčidiel.

„Ženy." zašepkám a radšej sa vytratím, než nad sebou úplne stratí kontrolu. Pohrabem sa v šuflíku a nájdem správny odtieň. Snáď to bude vhodné. Ruky sa mi trasú tak, že pekný uzol sa mi podarí až na niekoľký pokus.

„Môžeme?" pribehne Hermiona do miestnosti, premeria si ma pohľadom a napraví mi tak pracne uviazanú kravatu. Oblek mi je zrazu pritesný a pravata ma príliš škrtí. Chcem jej urobiť radosť no toto celé nie je dobrý nápad.

„Ešte nie!" odpovie si sama a zasa dakam odbehne. Ako môže v tých opätkoch utekať?

Pribehne späť a ešte raz si nás obzrie v zrkadle.

„Ideme." prikývne sama sebe hlavou a nervozita z nej priam srší. Sme ukážkový pár, len počkať, kto sa zosype prvý.

Herm

Som na seba hrdá. Moje červené šaty vyzerajú úžasne a ladia s Dracovou kravatou. Aspoň niečo je na mieste. Snažila som sa skryť svoju nercozitu ale určite sa mi to nepodarilo. Behala som sem a tam ako keby šaty mohli zachrániť maši situáciu. Už začínam pochybovať a osprávnosti môjho rozhodnutia ale je príliš neskoro na vycúvanie.

Zastavíme sa pred dverami domu. Táto situácia mi niečo pripomína. Som strašne nervózna. Je to buď alebo. Nechc ani len vedieť, ako sa cíti Draco.

„Pripravený?" stisnem mu ruku amo to on robil aspoň tisíckrát predtým.

„Áno." zamumle, ale nie je  to moc presvedčivé. Nie je to vôbec presvedčivé.

Zaklopem. Dvere sa hneď otvoria a pani W. si ma vtiahne do náručia. Mám chuť sa rozplakať ako dieťa. Ako osm si mohla iba na chvíľku pomyslieť že by ma tu neprijali? Po nekonečných minútach snaživého drvenia mojich kostí, ma konečne pustí a odstúpi.

„Tak ja to pravda." pozrie sa na Draca. „Nemôžem ťa privítať vo svojej rodine za všetkých, ale pokiaľ je Hermiona šťastná a ty zakryješ všetky jazy na jej srdci, som rada že si tu." objíme ho a predtým než Draco zmizne v jej náručí, uvidím šokovaný pohľad.

Vypleštil oči, ale nebránil sa. Pani W. rovno utekala do kuchyne.

„ Tak vidíš." šťuchnem ho lakťom medzi dversmi a prestrčím ho dnu.

Hneď ako vodem do jedálne, vrhne sa na mna milión rúk Weasleyovských rúk.

„Herm!" prekrikujú sa. Všetci ma vyobjímali, hlave malý Fred sa na Georgeových rukách smial a tlieskal ako hlázon. S Dracom sa zvítali tiež. Nie tak vrúcne, ale je to viac než čakal hocikto z nás. Všimla som si že Geore sa Draca stráni, no nedáva to až tak najavo a zasa raz si uvedomím, aký silný muž je to.

***

Obed bol úžasný! Všetci preplnení sedíme za prázdnym stolom keď zrazu Harry zvolá:

„Chlapi! Metlobal! Obývačka!" všetci sa zdvihnú okrem Draca, ktorý sa na mňa neisto pozerá. Harry nakukne do kuchyne a zarazene sa pozrie na Draca.

„Ty nejdeš?" pozrie sa na neho prekvapene.

Draco sa na mňa naposledy pozrie, rýchlo ma pobozká na líce a vyberie sa za Harrym.

„Chlapi!" zahlásime zborovo na čele s pani Weasleyovou. Zostali sme tu všetky ženy. Ja ,Ginny aj Emma. Kto by to bol povedal že Percy sa ožení?

„A čo my baby?" spýta sa Ginny a čaká nejaké návrhy, no pani Weasleyová nám veľmi rýchlo vymyslí program.

„My to upraceme." usmeje sa a ukáže na kopu riadov v dreze.ako vždy.

Keď skončíme s prácou sadneme si ku káve a preberieme všetko možné. Ginny rozpráva o deťoch, pani Weasleyová sa ponosuje na pána Weasleyho.

Ani si neuvedomíme ako, je osmen hodím a sme pripravení na odchod. Draco vyzerá istejší a mne so srdca spadne veľký kameň. Nesmiem zabudnúť poďakovať Harrymu.

„Dovidenia." rozlúčime sa s Weasleyovcami a heď ako sa zavrúdvere, Draco spustí nadšený monológ.

„ To bolo super!" opakune celú cestu a žiari ako niečko.

„Ja som to hovorila." usmejem sa konečne sebaistá.

„Mala si pravdu"

**

„Konečne pokoj." roztiahnem sa na gauči a doprajem svojim unaveným nohám odpočinok.

„Hej. A Herm?" neisto na mňa pozrie Draco a moje nohy si zloží do lona.

„Hmm?" zamumlem v polospánku a pomaly  mu zaspávam  v náručí. Kto by to bol povedal že návšteva je taká vyčerpávajúca?

„Mali by sme ísť na Manor."

Prudko sa posadím a intuitívne si siahnem na to odporné slovo zdobiace moju ruku. Aj Draco sa tam pozrie a v očiach má smutný výraz.

„Č-č-č-čo?" zabehne mi a začne ma búchať po chrbte. Bola by som radšej, keby sa nechal zadusiť sa a zomrieť.

„Mám aj matku." pozrie na mňa káravona ja sa musím zhlboka nadýchnuť, aby som neodpadla.

„Ja viem. Ale bojím sa, že to neprijme." tupo sa  zahľadím pred seba a snažím sa dýchať. Nepomáha to.

„Je mi to jedno." usmeje sa a vtiahne ma do náruče,„ Aj keby sa na hlavu postavila, ja si ťa vezmem." pobozká ma na temeno a nechá vžetky starosti odísť.

______________________________
Taká 900 slovná :D dnes odchádzame na dovolenku :) Prídeme v sobotu a sľubujem, že sem hneď dačo šupnem. Kto sa už teší na ich svadbu? Ja áno, bude to mať štýl ;) Na obrázku Molly ♚
Love ya :*