Forever or never [Dramione]

17.

„Nie je moje!" opakuje stále dookola, ale ja ho nechcem počúvať.

„Ako to vieš?" zamračím sa.

„Proste to viem." vzdychne.

Uchechtnem sa.

„Nabudúce príď s faktami."

Zabuchnem za ním dvere. Zasa pije. Viem to a bojím sa, že zasa dopadne ako minule. Vždy, keď ho vidím sa moje srdce rozpadne na milión kúskov. Čakala som že horšie to už nebude, ale príšerne som sa mýlila.

Som späť v mojom starom byte. Draco mi chcel dať dom,ale ja som odmietla.

Nechcem celý svoj život stráviť na nieste plnom spomienok.

Na okne pristála sova. Na nôžke mala pripnutý list.

Drahá Hermiona.
Už dlho sa chystám napísať tento list. Rád by som prišel na priateľskú návštevu. Poradila by si mi nejaký hotel. S láskou V.K.

Viktor! Potešil ma. Konečne nejaká dobrá správa.

Drahý Viktor.
Veľmi rada ťa uvidím. S hotelom si nerob starosti, môžeš prespať u mňa.
H.G.

Pohniezdila som sa na gauči. Konečne niečo nové .

V krbe čudne zašuchotalo a v mojej obývačke sa objavila Ginn.

„Och to je puch." okamžite nabehla k oknu a otvorila ho.

„To je vanilka. " ohradila som sa.

„Mne smrdí. Dobre to vieš." zamračila sa na mňa a hodila sa na gauč.

„Fajnovka."

Spravila som nám obom kávu.

„Ako sa má Harry?" spýtala som sa.

„Fajn. Vlastne preto som prišla. Zajtra všetci prídu na obed. Mama stále mrmle že nechodíš. Je jej veľmi ľúto čo sa stalo."

„Nie je to jej chyba. Nech to tak neberie. Samozrejme prídem. Teším sa na malého Teda."

Odišla až večer. Tá baba dokáže človeka tak vyčerpať!

Na stole mi pristál list. Sova ani nečakala na maškrtku a odletela.

„Zvláštne." zamrmlala som do ticha.

V obálke boli krvné testy. Negatívne. Nie je jeho.

Čo teraz? Čo teraz?

Premýšlala som nad týmto dňom už dlho, no nikdy som neprišla na to,ako sa zachovám. Toľkokrát nás už život rozdelil. Asi to tak má byť. Alebo? Som zmätená.

***

„Hermiona!" vyhŕkol malý Ted a rozbehol sa ku mne. Objala som ho a vybozkávala.

„Hermiona!" objala ma pani W,George, Fleur,Gin,Harry, pán W a všetci ostatní.

„Nalož si." posotila ma pani W ku stolu. Prehýbal sa pod nápormi jedla. Vsetko bolo vynikajúce.

„Choďte do obývačky." vyháňala nás po obede.

„Pomôžem vám." usmejem sa a kúzlom začnem premiestňovať taniere do drezu.

„Viem že mi chceš niečo povedať. Spusti."

„Nie je jeho." spustím plecia.

„Ale to je úžasné nie?" usmiala sa.

„Neviem. Som zmätená. Čo mám robiť?"

Zasmiala sa.

„Počúvaj svoje srdce. Podľa mňa kričí o lásku. A tú ti dá iba on."

Pohladila ma po pleci a odišla z miestnosti.

________________
Ahojte! Tento príbeh sa pomaly blíži ku koncu. Bude mať 20/21 častí. Ak chcete ďaľšiu Darmione odomňa, napíšte do komentu!

Ďakujem za votes a úžasné komenty♥