Daria [DOKONČENÉ] ✔

#Rozhodnutie

Zobudila som sa o dvanástej. Osprchovala som sa a z kúpeľne som vyšla v sivej sukni a bielom tričku. Sadla som si na posteľ a rozpustila som si vlasy, ktoré som si prečesala a na jednu stranu som si zaplietla dlhý vrkoč. Bola jedna hodina.. No čo? Mám rada dlhé sprchy. Išla som sa dole najesť. Nikto tam nebol. Na chladničke bol odkaz Daria prepáč, že sme len tak zmizli preč, ale Kayle začalo krvácať z nosa a náhle začala kašľať krv, takže sme išli do nemocnice. Nechceli sme ťa kvôli tomu budiť. Na stole maš jednu hawaii pizzu.. Ľúbim ťa, Sebastian.

,,Oni ma nechceli budiť?! Je to moja kamoška dopekla!" Povedala som hlasnejšie ako som chcela a vzala som si hore pizzu. Ľahla som si na posteľ a vybrala som denník. A začala som písať:

Milý denník našla som si úžasnú kamošku Kaylu a nakúpili sme si na môj osudný deň. S Derekom sme bojovali proti niekoľkím upírom a vyhrali sme, až na to, že Daryl žije a stále sa ma snaží dostať, ale na druhú stranu sme zachránili Lucy a Sebastiana a zistila som, že spolu chodia. A ďalšia vec.. Kayla žije u nás a asi tá najdôležitejšia vec. Derek mi dal na výber z dvoch možností. Buď ochutná moju krv, alebo ma pobozká a ja vážne neviem čo z toho je horšie, pretože ja som sa ešte z nikým nebozkávala a chcem, aby to bolo výnimočné. Ale tiež nechcem, aby sa mi zahryzol do krku. Na túto moju situáciu by som použila hashtag (#) rozhodnutie. Je to celkom vtipné. A mimochodom najhoršie je na tomto celom (normálny človek by si myslel, že to, že sa ma Daryl snaží zabiť), že som sa asi...

Zrazu mi do okna vtrhol Derek a ja som si uvedomila, že som vlastne ešte ani neotvorila pizzu. Okamžite som odložila denník a vyskočila som z postele.

,,Dokelu! Ty si ma, ale vydesil.. Čo tu robíš?!"

,,Sú dve hodiny"

,,No ale si v mojej izbe! A to si vážne došiel načas?" Hodím po ňom nechápavý pohľad.

,,Áno.. Ja viem.. Ale vedel som, že tam ešte nebudeš, tak som došiel sem. Nebudem ťa ďalšiu hodinu čakať pred domom" Usmial sa.

,,No dovoľ?" Znova sa usmial a ja som sa postavila z postele a išla som k nemu. Nakoniec som ho obišla a išla som k dverám. Otvorila som ich no zrazu ich zabuchol a na jednej strane držal svoju ruku. Pomaly som sa k nemu otočila.

,,Kam ideš?" Usmial sa namňa a vyceril tesáky.

,,Na wecko.. Snáď mi to dovolíš" Provokatívne som naňho pozrela. On dal ruku dole a odtiahol sa. Ja som otvorila dvere a vyšla som von.

,,Ale pohni si.. Máme tu niečo nevybavené" Povedal zamnou a ja som zbehla rýchlo dole schodmi. Kým si vlastne Derek uvedomil, že záchod mám v kúpeľni, ktorá je v mojej izbe prebehla aj dobrá minúta a ja som zatiaľ zdrhla do lesa cez záhradu za dom a bežala som a dúfala som, že natrafím na nejaké kľudné miesto pri jazierku. No zrazu sa predomnou objavil Derek a ja som ho zrazila na zem. Bože.. Bohvie čo si teraz bude o mne myslieť, že prečo som utekala, snáď sa nenaštval. Rýchlo som sa snažila vstať, ale on nás obrátil a pod ním som skončila ja. Ruky mi pridržal vedľa hlavy a ja som sa začínala trochu báť. Vlastne stále som sa ho bála.. Celý čas.. A vždy budem.. Vždy mám v sebe taký kúsok strachu z neho.

,,Kam si si myslela, že ujdeš?" Ozval sa a mňa zamrazilo.

,,Na miesto kde môžem premýšľať" Povedala som na moje prekvapenie pokojným hlasom.

,,Mne neutečieš" Zasmial sa a vyceril tesáky. Vo mne to už vrelo.
,,No mala si na premýšľanie dosť času, tak načo si prišla?" Spýtal sa.

,,Ako si ma tu sakra našiel?" Povedala som vydesene na zmenu témy.

,,Cítim tvoj pach.. A čo si si teda vybrala?" Povedal a hlavou sa ku mne viac naklonil. Akoby čakal, že si budem priať, aby ma mohol kusnúť. Preglgla som a pozrela som sa mu do priehľadných zelených očí.

,,Ten bozk mi dovolíš?" Jeho hlas prelomil smrteľné ticho.

,,Nie!" Skríkla som.

,,Dobre.. Tvoja voľba" Naklonil sa viac ku mne. Ja som sa nemohla ani pohnúť. Približoval sa k časti môjho krku, na ktorej som nemala vrkoč. Viem že ma nechce zabiť, ale už to nechcem zažiť.

,,Nie prosím.. Jaa.. Daj mi ešte čas" Zastavil a postavil sa zo mňa. Podal mi ruky a ja som ich priala a vytiahol ma na vlastné.

,,Za týmto malinkým lesom je jazierko. Môžme tam o ôsmej ísť ak chceš. Dovtedy sa rozhodni. Vyzdvihnem ťa" Usmial sa na mňa a aj v tichosti ma odprevadil domov, len aby mal istotu, že budem v poriadku. Pri vchode ma objal a ja som šla ako na prekvapenie rodinke navariť. Urobila som cestoviny s Morca Dellou. Práve keď som to všetkým trom položila na stôl všetci v dobrej nálade vošli dnu. Hneď som sa na nich šla pozrieť.

,,Čo sa stalo? Je Kayla v poriadku?"

,,Kayla? Jaj áno" Zasmiala sa Lucy.

,,Došli sme do nemocnice a hovorili tam niečo o Kayle, že to nieje také zlé a bla bla bla. Potom sme sa zastavili v bare" Povedal Sebastian.

,,Trochu sme sa opili" Ozvala sa Kayla.

,,Fuj ako môžte ten alkohol piť? Počujte urobila som vám večeru, počula som, že je to dobré na vytriezvenie." Povedala som sa vybehla som hore schodmi a zavrela som sa do izby. O pár hodín idem k tomu jazierku. Ľahla som si na posteľ a najedla som sa z pizze ešte z obeda. Hodila som ju na zem ešte nedojedenú a prepadla ma únava, tak som si nastavila na ôsmu hodinu budík a zaspala som... O ôsmej mi zazvonil budík a ja som vyletela z postele. Pozrela som sa do kúpeľne do zrkadla a nanovo som si preplietla vrkoč, lebo ten vážne vyzeral. Obula som si biele tenisky a bežala som dole schodmi. Všetky veci som si nechala doma. Išla som na záhradu a preskočila som malý plôtik do lesa.