Daria [DOKONČENÉ] ✔

Minulosť

Do izby vtrhli Lucy a Sebastian s rachotom a všetkých nás zobudili. Hneď za nimi vychádzala Niedová.

,,Ak máte v pláne niekam ísť, ty Daria mi musíš niečo vysvetliť!" Hovorila Niedová a všetci si posadali na moju posteľ. Dokonca aj Kayla k nám prišla. Pozrela sa na mňa a ja na ňu. Nechápali sme o čom sa chce baviť.

,,Čo by ste chcela vedieť?" Opýtala som sa zvedavo.

,,Myslí si, že ťa pozná.. Že ťa už raz videla" Povedala Lucy.

,,To je nemožné" Povedala som..

,,Nieje.. Hovorí, že ťa s nami videla, keď sme boli deti.." Povedala Lucy.

,,Každý deň som vám dávala na postele lotosy, aby ste si ma pamätali" Povedala Niedová.

,,Och.. Áno.. Spomínam si hrávala som sa s vami. A skladali sme puzzle" Povedala som a ona len prikývla.

,,A kde je Silvester?" Opýtala sa.

,,On. Je.. Je mŕtvy" Povedala Lucy, lebo si všimla, že ja som neschopná niečo povedať.

,,Ou.. Bol to dobrý chlapec" Povedala Niedová.,,Úprimnú sústrasť" Nastala chvíľka ticha.

,,No a kam sa dnes chystáte" Začala radšej inú tému.

,,Do neznáma" Odpovedala som.

,,Na neuvedenú" Opravil ma Derek.

,,To je fuk.. Nebola som ďaleko" Povedala som a zasmiala som sa.

,,Načo chcete ísť na Neuvedenú? Hľadáte čarodejku?" Opýtala sa Niedová.

,,Áno.. Potrebujeme začarovať jeden meč. Proti upírom" Povedala som a Lucy sa tvárila, že vie o čo ide.. Ale asi to fakt vedela.

,,Aha.. Počuj.. Daria.. Musím sa ti s niečím priznať.. Viem, že si doteraz bola v tom, že nemáš pokrvnú rodinu, ale ja.. Som tvoja babka" Povedala Niedová a ja som na ňu vyvalila oči.

,,P-prosím?"

,,Som tvoja babka.. Vždy som bola, ale musela som od vás odísť.. Nechala som teba, Lucy a Silvestera na opateru Sebastianovi, keď si mala 10..on bol z vás najstarší. Mal trinásť a musel sa o vás postarať. Musela som odísť do kludnejšieho prostredia, kde upíri niesú.. Prepáčte mi to" Povedala Niedová a všetci sme zostali ticho.

,,Ako mám veriť tomu, že si moja babka?" Opýtala som sa trochu arogantne.

,,Poviem vám.. Príbeh z minulosti" Povedala.

,,Och bože.. Nikoho tu dejepis nezaujíma!" Vstala som a vyšla som z izby a treskla som za sebou dverami. Išla som do záhrady a sadla som si tam na lavičku. Kde som rozmýšľala. Samozrejme som nečakala, že sa všetci dovalia až sem.

,,Choďte preč! Nechcem vás počúvať!" Povedala som ako typická naštvaná a urazená tínedžerka. Niedová si sadla vedľa mňa na lavičku a ostatný si posadali na trávu, ako malé deti v škôlke, keď im rozprávate rozprávku.

,,Počuj.. Viem, že je ťažké teraz to prijať, ale musíš ma vypočuť" Prihovorila sa mi.

,,Hovorí kto?! Nemusím a ani to neurobím" Zvýšila som hlas a pozerala som sa na Kaylu na zemi. Ona ma pohľadom odmäkčila a ja som sa otočila k Niedovej.

,,Fajn.. Hovor čo vieš" Povedala som ťažko a ona sa chytila príležitosti a hneď začala rozprávať.. Keby bol toto film asi by sa pravdepodobne zobrazovali tie útržky z minulosti podľa toho ako to hovorí.

,,Bola si ešte len bábätko, keď zomreli tvoji rodičia.. Možno si už počula príbeh o tom ako zomreli tvoji rodičia, ale pochybujem, že bol celý. Deň kedy zomreli bol tiež dňom kedy sa vo vašej polovici mesta vydal a uzákonil zákon, že každý človek od sedemnástich rokov žijúci v tej polovici mesta bude bojovať proti upírom. Vaši rodičia boli lovci a k vám sa práve sťahovali upíri a oni museli bojovať. Avšak bol tam s nimi ešte jeden človek.. Tiež lovec.. Ich spoločný kamarát Diego, ktorý prežil a vymyslel ten zákon po smrti vašich rodičov, ktorých v ten deň upíri zabili.. Bolo ich moc. Diego sa skontaktoval z jedinou žijúcou blízkou osobou a tou som bola ja. Presťahovala som sa k vám a vychovala som ťa do tvojich desiatich. Sebastian mal trinásť ako som hovorila. Potom som sa musela vrátiť pretože ma vtedy napadla banda upírov. Našťastie ma jeden zachránil.. Predstavil sa mi Dark a pomohol mi bezpečne sa dostať od vás späť domov. Sebastian mal odvtedy bremeno starať sa o vás a ako vidím vychoval vás dobre.. Škoda, že som nemala príležitosť vidieť aj Silvestera." Niedová sklonila hlavu a ja som ju objala. ,,Odpustíš mi to niekedy? Ja viem, že teba to muselo raniť najviac" Povedala, keď som sa odtiahla

,,Samozrejme.. Snažila si sa prežiť.. Chápem" Povedala som súcitne.
,,Ale ja by som svojich blízkych nikdy neopustila! Vidím, že som zrejme po mame, a otcovi.. Pretože aj keby som bola napokraji smrti sa nevzdám.. A vieš prečo? Pretože niesom zbabelec ako ty!" Zvýšila som hlas, vstala som a prešla som cez ostatných.. Hneď som bežala do mojej izby. Vošla som do izby a prezliekla som sa lebo som stále bola v kraťasoch na spanie a tielku. Navliekla som na seba riflové kraťase a krátke čiernobiele tričko. Prečesala som si vlasy a urobila som si vysoký cop a zvyšok vecí som si nahádzala do kufra. Kufor som mala stále zbalený lebo sa mi nechcelo vybalovať a ešte som si doňho hodila denník a zazipsovala som ho. Práve som sa chystala odísť, keď dnu vošiel Derek.

,,Kam ideš?" Opýtal sa.

,,Preč.. Odchádzam.. Neviem kam.. Ale to je fuk! Už tu nebudem ani o sekundu dlhšie! Pff.. Ani sa nečudujem, že nás prijala.. Tak či tak bola jediná.. Toto vedela po celý čas.. A ešte si ťa dovolí baliť?" Na tom poslednom sa Derek zasmial, ale ja som sršala nervami. Derek ku mne prišiel a objal ma.

,,Pokoj.." Snažil sa ma upokojiť, ale ja som sa tak nejak nenechala.

,,Chápeš ju? Ona sa zľakla upírov a nechala nás samých ako deti.. Ou a samozrejme, že nás nabalila jej špinavými peniazmi, ktoré nám ešte doteraz zostali.. Vieš ako veľa ich je? A zostali v dome v trezore. Myslela si, že sa peniazmi všetko vyrieši? Nechala tri deti na starosť trinásť ročného chlapca, ktorý musel každý deň chodiť do obchodu a predstav si, že ho mohli zabiť!!" Kričala som a Derek ma len hladil po chrbte čo ma aj svojím spôsobom upokojovalo.

,,Pokoj.. Pôjdeme za čarodejnicou v jeden deň.. V druhý pôjdeme do boja a v ten deň sa vrátime späť.. Ešte deň vydrž.. Zajtra sa vrátime späť." Vtedy som sa už upokojila a dala som mu pusu. Obyčajnú.. Nie nejaký extra bozk. Len pusu na pery a kývla som hlavou, aby sme už išli k čarodejnici. Už sme išli dverám, keď som si uvedomila, že v nich všetci stoja a zrejme nás celý čas sledovali. Stála tam aj Niedová a povedala len idiotské prepáč.. Ja som ju len odignorovala a prerazila som cez zhluk všetkých tých ľudí. Všetci okrem Niedovej išli zamnou.

,,Počkajte.. Kam idete?" Opýtala sa Kayla.

,,Za čarodejnicou" Odpovedal jej Derek

,,Čakajte ma.. Len si prezlečiem tričko vtedy, keď sme bežali za Dariou do záhrady som si stihla prezliecť len kraťase." Rýchlo si obliekla fialové tričko a išli sme.