Daria [DOKONČENÉ] ✔

☀Udobrenie☀

Vystúpili sme z auta a vo chvíli stál Derek pri mne.

,,Podaj mi ruku" Povedal.

,,Nie"

,,Počuj.. Viem že si na mňa naštvaná.. "

,,Pff.. To je slabé slovo" Povedala som nahlas, ale pre seba.

,,Ale ak ma teraz nechytíš už možnože nikdy nedostaneš príležitosť ma chytiť"

,,To prežijem" Zazrela som po ňom.

,,Uhmm.. O to tu ide.. Neprežiješ"

,,Moc si fandíš" "Usmiala" som sa naňho.

,,Myslím to vážne.. Ak ma nechytíš Daryl ťa zabije" Vtedy som sa spamätala a Daryl sa už ku mne upírskou rýchlosťou rozbehol, čiže som neváhala a chytila som Dereka za ruku. On somnou trhol za jeho chrbát a pustil sa do Daryla. Ten podvodník! Mala som mu podať ruku, aby ma dal za jeho chrbát? To mohol rovno povedať "skry sa za mňa" ach! Derek vyhral ako obvykle a Daryl znova zmizol.

,,Klamár" Sykla som.

,,Čože?"

,,To si nemohol rovno povedať, že sa mám za teba skryť?"

,,Nie" Usmial sa.
,,Nasadaj.. Ideme domov"

,,A čo Sebastian a Lucy!?"

,,No nič.. Záchranná akcia nemá cenu, keď mi dávaš najavo všetkú zlosť čo v sebe máš" Zrazu ma za ruku zozadu chytil Daryl a otočil si ma k sebe.

,,Počúvni ho a choď domov.. Ja totiž bývam v sídle upírov.. Dvaja by ste proti nám nemali šancu.. Čiže sa rovno rozlúč so životmi tvojich kamarátov.. Ešte týždeň budú žiť, keby si bola tak hlúpa a prišla by si.. Ale keď prídeš budeme mať troch" Oblizol si špičák a zmizol.

,,Tak ideš?" Pozrela som na Dereka a nasadla som do auta.

,,Nemysli si, že ti dal teraz na týždeň pokoj" Pozrel na mňa.

,,Nemyslím" Opätovala som mu pohľad. Už ma postupne ten hnev naňho prechádzal čo som bola aj rada.. Veď ja som tiež povedala to, čo som nemyslela vážne a nehnevá sa na mňa.

,,Dokázal by si ma zabiť?" Napadla ma otázka. Derek sa na mňa veľmi zvláštne pozrel.. Akoby aj so strachom.

,,Neviem.. Ale už sa snažím ovládať pocity"

,,Myslím taký ako si teraz.. Dokázal?"

,,Asi nie.." Asi? Dobree.. Vážne vrelá Vďaka.. Teraz sa ho bojím ešte viac.. Neviem čo od neho čakať.

,,Skôr nie ako áno, neboj" Usmial sa na mňa a znova tak nádherne. Juuuj ako sa naňho dokážem hnevať?

,,Ale určite by som chcel aspoň ochutnať tvoju krv" Oblizol si pery.

,,A to dúfam, že nikdy neurobíš" Zazrela som naňho.

,,Ja viem.. Naháňa ti to hrôzu" Usmial sa.

,,Presne" Pozrela som naňho. Celý zvyšok cesty domov sme už boli ticho.. A pred mojím domom ma objal a tentokrát som mu to opätovala. Vošli sme dnu a zbadala som ten obed.

,,Dám to zohriať.. Tomu nič nebude" Usmial sa na mňa Derek a chytil tanier s cestovinami s omáčkou a dal ho do mikrovlnky.

,,Ehmm.. A ty čo ješ? Už odkedy tu si si nič nejedol.. Typujem, že ľudské jedlá neješ"

,,Jem ale záleží na tom či je ten človek ešte živý.. Mŕtveho by som nevysal"

,,Och bože! Práve ma naplo.. Myslela som potravu.. Nie tých ľudí"

,,Jaj aha.. Aj to dokážem zjesť.. Chutí mi to, ale nasýtiť ma môže jedine ľudská krv" Usmial sa na mňa.

,,Aa. Tu si už niekoho zabil?"

,,Zabíjam len zlých.. A keď taký nie sú, tak zabijem toho kto ma naštve, alebo toho kto mi nesedí alebo toho, na ktorého budem mať náladu.. Alebo toho.... "

,,Stačí! Ďalej počuť nechcem"

,,Ale toho kto mi je sympatický nechám žiť"

,,Milé" Cinkla mikrovlnka a Derek mi položil jedlo na stôl a podal mi lyžičku.. Premiešala som si jedlo a začala som jesť..

,,Ak.. Ma ospravedlníš.. Idem na temnú ulicu.. Aj ja som hladný po dvoch dňoch. Teda.. Ak by si ty.."

,,Ani na to nemysli!"

,,Fajn.. Tak idem.. Čau.. " Odišiel a mňa napadla naňho pri jedle ďalšia otázka. Keď došiel utierala som riad. Upírskou rýchlosťou sa ku mne dostavil a ja som sa k nemu otočila.

,,Mám na teba otázku" Oslovila som ho.

,,Kľudne sa pýtaj" Usmial sa na mňa a oprel sa o linku.

,,Čo si robil v tú noc keď ma Daryl prvý krát napadol na Lampiónovej?"

,,Lovil som.."

,,A prečo si teda nezabil mňa? Alebo nenechal zabiť?"

,,Neviem.. Len tak.. Vyzerala si tak, že potrebuješ pomoc"

,,Vskutku" Obišla som ho a išla som hore do mojej izby. On sa tam za chvíľu objavil tiež. A ja som si ľahla do postele.

,,Čo robíš?"

,,Nič... Zvečerieva sa.. Idem spať"

,,Práve si obedovala"

,,Ja viem, ale nudím sa, tak idem spať"

,,Takže ty sa nudíš?"

,,Čo tak tá prechádzka v lese?" Usmial sa.

,,Môže byť" Usmiala som sa a vstala som.. Spolu sme išli k jeho autu a išli sme na Lesnú Cestu kde býva a šli sme do lesa za jeho domom. Prechádzali sme sa medzi stromami. Keď Derek zrazu zmizol.. On sa uprostred lesa kľudne vyparí? Zrazu okolo mňa niečo rýchlo prebehlo a porezalo ma to do ruky. Na rameno. Vtedy sa predomnou Derek objavil a oblizol si necht.. To on ma oškrel.. A mal červené oči. Vtedy som sa rozbehla najrýchlejšie ako viem, ale on ma zastavil a oprel ma o strom zamnou. Preglgla som.

,,Derek... Haló?" Pozrela som sa mu do očí a zrazu sa mu dali do poriadku. Mne bilo srdce ako o život.. Od strachu som sotva stála, tak som si chcela sadnúť, ale ako som si sadala ma Derek hneď aj zdvihol.

,,Prepáč mi to"

,,Urobil si to naschvál.. Najprv si ma oškrel, aby si sa neovládal.. Prečo?"

,,Učím sa to ovládať a vďaka tebe sa mi to podarilo"

,,Berieš ma za pokus?"

,,To určite nie.. Ale tiež sa mi páči ako sa ma bojíš" Usmial sa na mňa.

,,Toto už prosím nikdy nerob"

,,Nebudem.. Už som sa vďaka tebe naučil ovládať... Ideme domov?"

,,Áno prosím" V tom ma zdvihol na ruky a neskutočne rýchlo sme bežali cez les. Zatvorila som oči, a keď som ich otvorila boli sme pri aute. Vložil ma zhora dnu a sadol si za volant a už sme išli. Po dnešnom dni som bola ale riadne unavená.. Toľko sa toho dnes udialo.. Zajtra sa plánujem opýtať či konečne záchranime kamošov. Doviezol ma domov a ja som zatiaľ šla do kúpeľne... Osprchovala som sa a prezliekla do pyžama.. A so štipcom na hlave som zaspala.