Daria [DOKONČENÉ] ✔

Dievčatko

To dievčatko sedelo na lavičke ďaleko oproti nám a sledovala ostatné deti ako si kopú loptu so založenými rukami. Keď ju to už prestalo baviť vstala a na všetkých zakričala.

,,Mňa futbal nebaví! Zahrajme si niečo iné!"

,,Tak dobre Aria! Zahráme si skovávačku!" Vykríkol jeden chlapec asi mladší od nej.

,,Ale Ariaaa.. Počítaš" Zasmial sa druhý chlapec a všetci sa rozuzekali skryť. Dievčatko počítalo pri strome do dvadsať.

,,Pripomína mi ťa" Povedal Derek, ktorý ma vyviedol z prúdu myšlienok.

,,Čože kto?" Opýtala som sa a pozrela som sa naňho a potom znova na dievčatko. Práve dopočítala a išla hľadať.

,,Tá malá.. Stojí si za svojím.. Presne ako ty" Usmial sa na mňa a ja naňho tiež, hneď ako som sa chcela pozrieť na to dievčatko som zistila, že si to mieri k nám, až u nás zastavila.

,,Ahojte.. Volám sa Aria.. Videli ste prosím kam sa všetci skryli?" Usmiala som sa na ňu.

,,Moc som ich nesledovala, ale zdá sa mi, že jeden sa skrýva na tamtom strome" Zasmiala som sa a Aria sa mi poďakovala a rozbehla sa preč.

,,Počkaj!" Zakričala som na ňu.

,,Áno?" Zastavila sa a otočila sa k nám.

,,Koľko máš rokov?" Opýtala som sa z úsmevom.

,,Osem" Usmiala sa namňa a bežala ďalej.

,,Aria.. Bude mať skvelý a výnimočný život.. Cítim to" Usmiala som sa a sledovala som ju ako beží. Mala hnedé vlasy pod lopatky a hnedé oči a na sebe mala dlhú svetlomodrú blúzku a pod ňou krátke riflové kraťase.

,,Aj ja si myslím" Pozrel sa na mňa Derek.

,,A najmä tu u nich niesú žiadny upíri a žiadne blbé lovecké zákony ako u nás na nasledujúcich šesť uliciach" Pozrela som sa na Dereka.

,,Nevnímaj to zle.. Bol to tvoj osud.. Vďaka tomu sme sa stretli" Usmial sa na mňa Derek najkrajším úsmevom na svete. Znova ten úžasný úsmev, po ktorom sa chcem rozpustiť.

,,Úplne ma to zmenilo.. A som spokojná a šťastná" Usmiala som sa naňho. Prekrížili sme si prsty medzi seba a položila som mu hlavu na rameno. Zrazu sa otvorili dvere od veľkého domu pri detskom parku. Na tom dome bolo napísané. Domov Radosti. Vyšla z tadiaľ dospelá žena. Sympatická a milá.

,,Deti.. Už poďte, večera a spinkať.. Aj zajtra je deň" Kričala na nich tá žena.. Všetci sa k nej rozbehli, ale Aria sa u nás ešte rýchlo zastavila.

,,Vy ste sa mi nepredstavili" Došla k nám..

,,Ja som Daria... A toto je Derek" Ukázala som na Dereka. Dievčatko sa usmialo.

,,Uvidím vás ešte niekedy?" Povedala malá Aria.

,,Možno ťa k nám raz zavedie osud" Usmiala som sa na Dereka a on na mňa.

,,Kde by som vás mohla nájsť?"

,,Vieš čo?.. Možno o pár rokov môžeš ísť navštíviť Lampiónovú ulicu, je tam len jeden obývaný dom.. Tam budeme" Odpovedala som jej.

,,Dobre.. Rada som vás spoznala" Povedala Aria a odcupkala k tej žene dovnútra domu. Ona býva v detskom domove.. S Derekom sme vstali a išli sme k autu.

,,Si v poriadku Daria?" Opýtal sa ma Derek, pretože som sa celá triasla.

,,Áno.. V pohode.. Len mi je trochu zima" Povedala som a Derek sa u mňa v sekunde zjavil a na chrbát mi položil jeho koženú bundu. Otvoril mi dvere a nastúpila som. Zatiaľ som sa normálne navliekla do jeho bundy. Sadol si za volant a naštartoval.

,,Ďakujem" Usmiala som sa naňho a on mi úsmev opätoval.

,,Nemáš zač" Usmial sa znovu. Došli sme domov a vrátila som Derekovi bundu. Hneď som vybehla hore a prezliekla som sa do oblečenia na spanie a zaspala som. O chvíľu som len začula Dereka vo dverách.. Ráno som sa zobudila a Derek práve držal v ruke môj denník. Okamžite som vstala a vytrhla som mu ho z ruky.

,,Však si to nečítal?" Opýtala som sa.

,,Nie.. Len som si to chcel prečítať.. Čo je to.. Tvoj denník?" Zasmial sa.

,,Áno.. Preto sa toho neskúšaj znova dotknúť" Zasmiala som sa.

,,Lebo čo?" Týmto ma trochu vykoľajil.

,,Lebo ak budeš vedieť čo tam je budem ťa musieť zabiť" Usmiala som sa naňho a denník som si položila späť na miesto. Zrazu ma Derek v upírskej rýchlosti chytil za ramená, otočil ma a pritlačil ma k stene.

,,A ako by si to chcela dosiahnuť?" Zasmial sa.

,,Som lovec.. Nezabudni.. A minule mi to celkom šlo" Pousmiala som sa.

,,Ale ja som silnejší.. A rýchlejší ako boli tamtí vonku" Usmial sa a vyceril na mňa tesáky. Trochu som sa zľakla, ale vedela som, že mi neublíži.. Síce stále ma môže kusnúť.. Ako minule, keď som to ani nečakala. A to nechcem. Nevedela som čo mu mám na to povedať.

,,Neprovokuj ma" Som nakoniec povedala.

,,Ja teba? To ty tu dráždiš zdivočeného tigra" Zasmial sa a priblížil sa mi ku krku.. Srdce mi už bilo ako splašené. Prešiel mi tesákmi po krčnej tepne a nakoniec ma len pobozkal na krk. Potom mi pošepkal, že mám dole raňajky a zmizol. Ja som si ešte sadla na moje miesto pri okne a vzala som si denník. Na to dievčatko som stále myslela... Dokonca sa mi aj o nej sníval sen ako sa spolu hojdáme na hojdačkách. Vzala som si pero a začala som písať.

Milý denník.. Viem, že do teba nepíšem pravidelne, ale to je snáď jedno.. Včera sme boli s Derekom v parku na Radostnej Ulici, kde sme stretli jedno dievčatko.. Hovorila, že sa volá Aria a má osem. Derek povedal, že mu ju pripomínam. Povahovo. Mala po lopatky hnedé vlasy a hnedé oči.. Možno sa podobáme aj výzorom. Ale hlavne z nej išla dobrá.. Pozitívna energia a myslím, že toto dievča toho veľa dokáže. A dúfam, že tak o tých pár rokov budem mať príležitosť sa s ňou ešte stretnúť. Dala som jej adresu. A vlastne ani neviem prečo sem píšem o dievčatku, ale cítim potrebu napísať sem o nej.. Netuším prečo, ale nevadí.

Odložila som denník a išla som sa dole najesť. Už tam všetci sedeli.

,,Kde viazneš Daria.. Čakáme len na teba" Ozvala sa Lucy.

,,Ale nikde.. Už som tu.. Čo to jete?" Opýtala som sa.

,,Šalát.. Je to zdravé jedlo.. Už asi nebude žiadna pizza.. Musíme byť vo forme, o pár dní ideme znova na lov" Povedala Kayla...

,,Žiadna pizza?! Tak to teda v žiadnom prípade" Ozvala som sa a všetci sa zasmiali.

,,Ale jasné, že bude pizza, ale tých pár dní bude šalát" Usmial sa na mňa Sebastian.

,,Hm.. Aspoň, že je dobrý" Povedala som a ďalej som jedla.